Vladimír Gregor: Básne

Vladimír Gregor

Prinášame druhý výber z poézie

Vladimíra Gregora (1927 – 2013).

Verše doteraz neboli publikované.

LÁSKA HRÁ PRÍM

Vzdelanie, bontón, tituly,

okrasa mnohých klamná,

nech svet ma k láske pritúli,

nech usmieva sa na mňa

čas detských rokov zašlý,

tá skromnosti panna.

V tom sme zlobu našli,

bez pýchy však a klamstva,

bez prebytočných mašlí,

čo zdobia hlavy panstva,

čo srdciam teplo kradnú.

To zraku iba pastva –

rušiaca pieseň ladnú.

ZIMNÉ VEČERY

Každý má popri utrpení

radosť, čo iný neocení.

Roľník má zimné večery.

Skôr, ako luna rozčerí

nebeský oceán,

otvorí dokorán

pohode dvere, ktorú nuda nezná.

Na tvojej tvári kvitne radosť nežná.

Príroda spí sťa panna zakliata,

škriatkovia, víly klopú na vráta.

Počasie hrôzu neveští.

Prostonárodné povesti

tajomstvu učia kŕdeľ detí –

nech mi to čaro rýchlo neuletí,

nech sa mi rana pri ňom zacelí.

Roľníka hoja zimné večery.

NEDEĽA

Z podušky dvíham hlavu vyprázdnenú

od každodenných starostí,

bozkávam túto sladkú zmenu,

čo raz za týždeň uhostí

pútnikov šiestich všedných dní

chlebom a soľou prostoty

odstráni nám vzhľad nevľúdny,

ponúkne pocit istoty,

do kalendára nepozerám

a predsa viem, že si to ty.

Kozmetik, ktorý bez odmeny

pot z čela nám vždy rád utiera,

nedolomí kvet nalomený

a veľkým srdcom rytiera

privíňa k sebe mocne na hruď teplú

tých, ktorých život podobá sa peklu,

bozkáva ťa, tak veľmi vytúžený,

mne posielaš dnes teplé srdce ženy.

Jej láska – tak ako ty – predzvesťou je raja,

dnes nepíšem sám túto báseň,

lež píšeme ju dvaja.

Odlom si z našej lásky pre Teba,

Ty nevýslovná nedieľ veleba.

PRIJMI HO LÁSKAVO

(K pohrebu otca, 1891–1968)

Pane, dnes stúpa na Tvoj svätý vrch

istý Tvoj sluha

na malú skromnú oslavu.

Všeličoho mal málo,

ale viery v Teba veľa.

A tú márnotratne rozhadzoval aj iným.

Prijmi ho za to láskavo.

Mal chvíle v živote prázdne sťa bútľavá vŕba

a ťažké ako dusný letný deň,

neprestal Ťa však milovať

a dúfať v Teba,

a to učil aj druhých.

Prijmi ho za to láskavo.

Bol čas, že jemu samému

málo sa dostávalo Tvojej živej vody.

A on predsa ešte aj z tých kvapiek

občerstvoval mňa, túžiaceho po Tebe.

Prijmi ho za to láskavo.

Nemal príležitosť na veľké gestá,

nevzpieral sa však utrpeniu

a keď plakal, plakal tak,

aby si ho ty počul.

Prijmi ho za to láskavo.

Miloval Tvoj skromný ľud

a tých, na ktorých si už

nikto nespomína.

Spomeň si naňho, Pane, dnes

a prijmi ho za to láskavo.

::

Súvisiaci článok:

Život a tvorba Vladimíra Gregora.