Vladimír Gregor |
Prinášame druhý výber z poézie
Vladimíra Gregora (1927 – 2013).
Verše doteraz neboli publikované.
LÁSKA HRÁ PRÍM
Vzdelanie, bontón,
tituly,
okrasa mnohých klamná,
nech svet ma k láske
pritúli,
nech usmieva sa na mňa
čas detských rokov zašlý,
tá skromnosti panna.
V tom sme zlobu
našli,
bez pýchy však
a klamstva,
bez prebytočných mašlí,
čo zdobia hlavy panstva,
čo srdciam teplo kradnú.
To zraku iba pastva –
rušiaca pieseň ladnú.
ZIMNÉ VEČERY
Každý má popri utrpení
radosť, čo iný neocení.
Roľník má zimné večery.
Skôr, ako luna rozčerí
nebeský oceán,
otvorí dokorán
pohode dvere, ktorú nuda
nezná.
Na tvojej tvári kvitne
radosť nežná.
Príroda spí sťa panna
zakliata,
škriatkovia, víly klopú
na vráta.
Počasie hrôzu neveští.
Prostonárodné povesti
tajomstvu učia kŕdeľ detí
–
nech mi to čaro rýchlo
neuletí,
nech sa mi rana pri ňom
zacelí.
Roľníka hoja zimné
večery.
NEDEĽA
Z podušky dvíham
hlavu vyprázdnenú
od každodenných starostí,
bozkávam túto sladkú
zmenu,
čo raz za týždeň uhostí
pútnikov šiestich
všedných dní
chlebom a soľou
prostoty
odstráni nám vzhľad
nevľúdny,
ponúkne pocit istoty,
do kalendára nepozerám
a predsa viem, že si
to ty.
Kozmetik, ktorý bez
odmeny
pot z čela nám vždy
rád utiera,
nedolomí kvet nalomený
a veľkým srdcom
rytiera
privíňa k sebe mocne
na hruď teplú
tých, ktorých život
podobá sa peklu,
bozkáva ťa, tak veľmi
vytúžený,
mne posielaš dnes teplé
srdce ženy.
Jej láska – tak ako ty –
predzvesťou je raja,
dnes nepíšem sám túto
báseň,
lež píšeme ju dvaja.
Odlom si z našej
lásky pre Teba,
Ty nevýslovná nedieľ
veleba.
PRIJMI HO LÁSKAVO
(K pohrebu otca, 1891–1968)
Pane, dnes stúpa na Tvoj
svätý vrch
istý Tvoj sluha
na malú skromnú oslavu.
Všeličoho mal málo,
ale viery v Teba
veľa.
A tú márnotratne
rozhadzoval aj iným.
Prijmi ho za to láskavo.
Mal chvíle v živote
prázdne sťa bútľavá vŕba
a ťažké ako dusný
letný deň,
neprestal Ťa však milovať
a dúfať v Teba,
a to učil aj
druhých.
Prijmi ho za to láskavo.
Bol čas, že jemu samému
málo sa dostávalo Tvojej
živej vody.
A on predsa ešte aj
z tých kvapiek
občerstvoval mňa,
túžiaceho po Tebe.
Prijmi ho za to láskavo.
Nemal príležitosť na
veľké gestá,
nevzpieral sa však
utrpeniu
a keď plakal, plakal
tak,
aby si ho ty počul.
Prijmi ho za to láskavo.
Miloval Tvoj skromný ľud
a tých, na ktorých
si už
nikto nespomína.
Spomeň si naňho, Pane,
dnes
a prijmi ho za to
láskavo.
::
Súvisiaci článok:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.