Básnik Teofil Klas (občianskym menom Jozef Zavarský) sa narodil 12. novembra 1940 v Trnave. Patrí k výrazným predstaviteľom našej duchovnej kresťansky orientovanej poézie. Zbierka básní Rampy sú ešte v žiare predstavuje jeho tvorbu z rokov 2005 – 2006.
Zbierke dominuje viazaný verš v rozmanitých podobách. Básnik umne
a precízne pracuje s rytmom a rýmom, vypracúva aj vlastné
veršové formy, ktoré sa môžu meniť od básne k básni. Podobne pracuje
s jazykom. Objavne hľadá (staro-)nové slová, výrazy, pomenovania
a všíma si aj ich zvukovú stránku. Uplatňuje slová málo známe aj odborné,
archaizmy i novotvary.
Slová a významy sú v poézii Teofila Klasa viacnásobne zakliate,
zahĺbené, prikryté rúškom tajomstva. Je však zrejmé, že tu nejde o nejaké
samoúčelné kódovanie či dokonca zahmlievanie, práve naopak, tvorivé úsilie
autora smeruje k plnosti výpovede. Básnik pretvára svet na umelecký obraz
a zároveň tvorí novú stránku skutočnosti, túži vysloviť nevysloviteľné.
Niekoľko básní z tejto zbierky publikujeme so súhlasom autora.
NAJVIAC
Najviac je
toho,
čoho je najmenej.
Pre lásku
harkáš sa s Bohom.
Pre lásku
pachtíš sa
najmä v nej.
Vesmír je
plný
nádeje vo
večno.
Pre nádej
láskou ho
vlní.
Pre nádej
láska je
konečnou.
S KOPCOVITOU
KROŠŇOU
Straka do
obloka
priškriekava
ráno.
Možno ešte
bude boľavé.
Rana neodmoká,
ale vonia
slano.
Väzňovi sa
marí o sláve.
Až deň vojde
plný,
s kopcovitou
krošňou,
bude to už
iné volanie.
Kým sa
nevyzrní,
bude tu však
sošno.
(Len kým
nevykročí do pláne.)
CHROMATIKA
Disonancie
na objednávku.
Schúlená v kúte
chromá harmónia.
Zošnurovanie
pováh v priehlavku.
A povážlivosť,
čo tu darmo
sníva.
Akéže tóny
plachtia k nebesám,
keď všetka
núdza
nie je
chromatika?
So všetkým
všetko
darom vezme
sa.
Ako tep
hodín,
v ktorých
román tiká.
KEĎ VŠETKO Z MŔTVYCH
VSTÁVA
(Veľkonočná nedeľa)
Ráno je
krásne, nádherné.
Najmä keď
všetko z mŕtvych vstáva,
klík ujarmený
v kaverne
a Božej
zeme slasť a sláva.
Za kvetom
kvet a mladnutie
v ružovej
zore na obzore.
Súmraky sú
už zvládnuté
a duša vzornú
brázdu orie.
Odľahlo. Zmier
je spontánny.
To vesmír
Aleluja spieva.
Učí nás
krásam od Panny.
A rozochvieva
priestor v cievach.
::
Teofil Klas: Rampy sú ešte v žiare
Vydavateľstvo Kultúrneho
združenia národností a etník Slovenskej republiky
Bratislava 2010
::
Súvisiaci príspevok: rozhovor s autorom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.