Umenie na scestí

(Z Pisárovho glosára)

V galériách a vôbec na verejnosti už bolo vystavované a vydávané za umenie kadečo: nielen prázdne plochy, záchodové misy či predmety nájdené na smetisku, ale aj rôznymi spôsobmi zdeformované alebo priam znetvorené podoby človeka a človečenstva… Víťazí princíp deštrukcie nad konštrukciou. A táto tendencia dnes prevláda vo všetkých oblastiach umenia.

Umenie odzrkadľuje situáciu v spoločnosti, je produktom ducha doby. Nerozhodnosť, nejednotnosť, relativizmus a vykorenenosť sa stali charakteristickými črtami západnej kultúry.

Výrazným znakom súčasného umenia je odklon od klasických estetických mier, ba čo viac, odmietanie akýchkoľvek umeleckých kritérií. Normy a pravidlá, ktoré boli prijaté a overené celými generáciami tvorcov, prijímateľov, znalcov a milovníkov umenia, ktoré prešli skúškou času, sa stali akoby nepotrebnými. Navyše, mnohí autori podľahli téze, že pri tvorivej činnosti netreba brať ohľad na morálne kritériá. Časť umenia sa tak stala prehliadkou sociálnej a psychickej morbídnosti, pričom takéto prejavy majú takmer všade otvorené dvere, nechýba im mediálna ani finančná podpora.

Odtrhnutie estetického od etického je spojené s jednostrannosťou videnia sveta. Dôsledkom je niekedy až deformačné zvýrazňovanie alebo potláčanie niektorých aspektov. Zatiaľ čo staršie umenie sa pokúša o celistvosť a prináša nejaké posolstvo, počnúc avantgardou sa jeho záber zužuje a obsah vytráca. A umenie súčasné (postmoderné) vo svojich krajných polohách spochybňuje všetky hodnoty a princípy, úsilie o slobodu človeka je v ňom anarchistické.

Umelecké snaženia uplynulých desaťročí sa z veľkej časti uzavreli do bludného kruhu, v ktorom dochádza k preskokom od vulgárneho naturalizmu k abstrakcii odmietajúcej realitu, od pozitivizmu k iracionálnemu tápaniu. Človek vyhlásil, že Boh je mŕtvy a ocitol sa v existenciálnej úzkosti. Nečudo, že časť intelektuálov prijala presvedčenie o absurdite tohto sveta a tohto života.

Lenže umelecký čin je zároveň ľudským činom, čo znamená, že aj tu platia mravné kritériá. Umelec sa nemá stavať ani nemá byť stavaný do roly sociálneho inžiniera, učiteľa či kazateľa, má sa však svojím spôsobom podieľať na formovaní slobodného človeka a lepšieho, plnšieho života. Naozaj hodnotné umenie sa zakladá na úsilí o harmonickú jednotu krásy, pravdy a dobra. Akokoľvek zložité sú vzájomné vzťahy týchto kategórií, len ich prepojením možno vyvážene vyjadriť mnohorakosť života.

::

Bohdan Pisár glosuje: Nabudúce o samovražedných atentátoch.

::

Predchádzajúca glosa: Falošná tolerancia.

::

PriestorNet: niečo navyše.