(Z Pisárovho glosára)
Terajšia finančná
a hospodárska kríza je logickým dôsledkom nemorálneho konania
v ekonomickej sfére a v ostatných oblastiach spoločenského
života.
Niekto sa nám snaží (ešte
stále) nahovoriť, že život na dlh je normálny. A presviedča nás o potrebe
stále väčšej liberalizácie trhového prostredia. Napohľad prepracovanými
a bezchybnými teóriami sa zakrýva pravda a všadeprítomná reklama
roztáča špirálu konzumu. Ale jednoduché počty vždy platili, platia a budú
platiť – ani tá najprešpekulovanejšia ekonomická teória nedokáže zvrátiť
pravidlá malej násobilky.
Ľudia vo veľkom nakupujú,
konzumujú, tvoria odpad. Aby si to mohli dovoliť, pracujú (mnohí) od svitu do
mrku; zarábajú, no ešte viac míňajú, zadlžujú sa. Pôžičky a debetný výber
hotovosti sa stali súčasťou nášho životného štýlu. Banky financujú pochybné
megalomanské projekty, napríklad výstavbu luxusných bytov a drahých
viacfunkčných budov, ktoré zostávajú z veľkej časti nevyužité – veď koľkí
majú tisíce eur na prenájom alebo státisíce na kúpu?!
Rozmáhajú sa špekulatívne
finančné operácie, peniaze sa dookola požičiavajú, prepierajú a po účtovníckych
trikoch presúvajú a (u niekoho zdanlivo, u niekoho naozaj) množia. Ale
matematika nepustí a zdravý sedliacky rozum napovedá, že takto to
donekonečna fungovať nemôže. Účet raz bude musieť niekto zaplatiť. Pravda, vždy
sa nájdu takí, čo na kríze či akejkoľvek inej pohrome zarobia. Možno aj
tentoraz budú účet platiť tí chudobnejší a menšina bohatých
a bezcharakterných bude ešte bohatšia. Skôr či neskôr sa však sociálne napätie
bude musieť uvoľniť. A z histórie poznáme aj dosť bolestivé spôsoby
takého uvoľnenia.
Dozrel čas na vážnu úvahu
a hľadanie zodpovedného riešenia. Je zrejmé, že hospodárska kríza je vo
svojej podstate krízou etických hodnôt – aj tu, tak ako napokon v každej
oblasti života, je prvoradá a najdôležitejšia morálka. Nekontrolovaná túžba
po bohatstve spôsobila už veľa zla. No netreba hádam strácať nádej, veď
v každej kríze je skrytý zárodok obrody.
::
::
::
Účet vždy platia tí, ktorých je veľa, lebo ich je veľa. Aj za revolúciu platia vždy tí najslabší, lebo ich je veľa. Výslednom revolúcií býva len výmena skupiny, ktorá vládne. Nie dav tvorí revolúciu, ale jej "lídri", aj skutoční lídri v pozadí. Ľudia a zmena ideológie sú len prostriedkom na získanie moci. Niečo sa tým na chvíľu zmení, ale potom sa vráti do starých koľají. Možno premyslenejších, ale s rovnakými, či podobnými cieľmi.
OdpovedaťOdstrániť