POLEMIKA
PriestorNet chce byť aj diskusným a polemickým fórom...
Zamyslenie Vlada Gregora:
Vyčítajú mi, že píšem príliš uvoľnene, ale myslím si, že Ježiš mal, na
rozdiel od mnohých svojich nasledovníkov, zmysel pre humor a paradox.
Hovorieval môj nedávno zosnulý otec, že my chlapi sme ako lenivé kapry a
ženy sú tie šťuky, ktoré jediné nás prinútia poriadne sa hýbať. Psychika ženy a
psychika muža sú dva rozdielne svety a väčšina ľudí vie, alebo aspoň tuší,
že všetky genderové teórie sú jeden veľký nezmysel. Práve ten evidentný rozdiel
medzi ženami a mužmi robí náš život síce občas trpkým a niekedy spôsobuje
problémy, ale zároveň je zdrojom veselosti a znesiteľnosti často smutného
živorenia v tomto slzavom údolí.
Sťažujú sa mi občas kamaráti, ako ich mamy a manželky trápia a chcú mať
z nich supermanov, ale utešujem ich, že Obamova žena tomu svojmu iste
každý druhý deň vyhadzuje na oči, že Putin je lepší. Ženy sú skrátka
pokušiteľky a vždy budú mužov provokovať, že sused je lepší a možno aj had má
pravdu, keď niečo zaujímavé a chutné ponúka.
Buďme však trochu vážnejší. Viera v Boha iste nie je možná bez úcty k
Bohu. Deus semper maior – Boh je vždy väčší ako naše predstavy. Moslimovia to
vyjadrujú zvolaním „Alláhu akbar“. Smutné je to, že niektorí uctievači Boha
začnú časom uctievať samých seba a pohŕdať druhými. Modlime sa, aby sme s
Božou a Máriinou pomocou vedeli vyjsť z tohto začarovaného kruhu.
Celá kresťanská zvesť sa iste pohybuje na hrane racionálna a komentoval to
už v 3. storočí Tertulián známym a kategorickým výrokom "Credo quia
absurdum", ktorým vyjadril to, že verí práve tomu, čo sa na prvý pohľad
zdá nelogické a nezmyselné. Väčšina mužov však považuje svoju logiku za natoľko
silnú, že sa odvažujú ľudí poučovať a reformovať, ba dokonca chcú Ježiša čo
najviac zracionalizovať. Snažia sa o to takmer výlučne muži, od Pavla cez
Augustína a Luthera až po Svedkov Jehovu. Evidentne sa im to darí asi tak ako
jazdiť v lete na saniach.
V minulosti som už poukázal na hlboký význam dogmy o Panne Márii počatej
bez dedičného hriechu. A je možné, že príde aj k definovaniu dogmy o Panne
Márii Spoluvykupiteľke. My niekedy zabúdame na ľudskú a ženskú dimenziu
Kristovej zvesti a akosi nechápeme, že Ježiš nebránil len česť svojho nebeského
Otca, ale aj svojho pozemského otca a matky.
Azda najtvrdším Ježišovým vyjadrením je pomenovanie farizejov synmi diabla,
keď mu zlomyseľne vyhodili na oči, že oni sú synovia Abraháma a nie
synovia smilstva – ako on.
Ženy majú teda väčší zmysel pre detaily, estetiku a konkrétne vzťahy. Za najväčší problém islamu považujem to, že ženy podceňuje. Aj keď my kresťania sme v tom kedysi nezaostávali a občas ani dnes nezaostávame. Je mužské a ženské prežívanie viery, a práve katolíctvu sa najviac darí spájať nespojiteľné...
Ženy majú teda väčší zmysel pre detaily, estetiku a konkrétne vzťahy. Za najväčší problém islamu považujem to, že ženy podceňuje. Aj keď my kresťania sme v tom kedysi nezaostávali a občas ani dnes nezaostávame. Je mužské a ženské prežívanie viery, a práve katolíctvu sa najviac darí spájať nespojiteľné...
PER MARIAM AD JESUM! CEZ MÁRIU K
JEŽIŠOVI!
Reakcia Jána Maršálka:
Vážený kolega, viaceré vaše zamyslenia svojou „uvoľnenosťou“ poskytujú nový
pohľad na rôzne problémy nášho každodenného i nekaždodenného života. Zdá
sa mi to v poriadku, veď suchopárny akademizmus nás málokedy posunie
vpred, zvyčajne býva až smiešne vážny a zahľadený do seba. V niečom
ale súhlasím s kritikmi, ktorých spomínate v úvode svojho príspevku,
mysliac si, že seriózne uvažovanie o vážnych otázkach si vyžaduje väčšiu
sústredenosť a terminologickú presnosť. V tomto zmysle chcem reagovať
na váš vyššie uvedený článok o prežívaní viery.
Najprv sa dotknem jedného konkrétneho vyjadrenia: Píšete o Ježišovom
pozemskom otcovi. Ale kresťanská viera vidí vo svätom Jozefovi pestúna, nie
otca. Ide zdanlivo o maličkosť, ale iba zdanlivo. Ježišovu ľudskosť
netreba dokumentovať kontroverzne, ona je zjavná aj bez toho.
Kresťanské učenie (v niektorých detailoch) sa naozaj môže zdať niekomu
nelogické, osobitne človeku dneška, trpiacemu materialistickou krátkozrakosťou.
No práve preto je úsilie o racionalizáciu viery, resp. jej rozumové
zdôvodnenie pochopiteľné a opodstatnené. Prečo by sme mali byť proti?! Aj
ja si uvedomujem obmedzenia ľudského rozumu a našu neschopnosť plne
pochopiť Boha. Uvedomoval si to aj svätý Augustín, vo svojej Duchovnej
rukoväti napísal: „Nepokúšam sa, Pane, preniknúť hĺbku Tvoju, lebo vôbec
nemôžem porovnať s ňou svoj rozum...“ Tajomstvo bude vždy prítomné
v našom bytí a náboženská viera je uznaním a prijatím tohto
mystéria. Ale opakujem – uchopovanie viery rozumom je nevyhnutné. Viera
a rozum musia spolupracovať, ide o dva piliere ľudského poznania.
Viera bez rozumu je slepá a vedie k úpadku alebo fanatizmu. Rozum
bez viery je zas neduživý, nemá hodnotové ukotvenie a vedie k pýche
alebo naopak k pocitu nezmyselnosti.
Keď hovoríme o zástancoch a hľadačoch takpovediac rozumnej viery,
môžeme spomenúť mnoho mien (našli by sa aj ženy), no považujem za nevhodné
a neprimerané dávať do jedného radu svätého Pavla a Augustína,
Luthera a ďalších jemu viac či menej podobných. Skrátka, sú isté hranice,
za ktoré by sa nemalo ísť, lebo – ako čítame v Biblii – všeličo môžeme,
ale nie všetko osoží, nie všetko buduje (1 Kor 10, 23).
Pridám ešte jednu poznámku. Dá sa úspešne pochybovať o tom, že Ježiš
prejavoval „zmysel pre humor“ – v našom bežnom chápaní slova. Pán Ježiš
nás neučí brať život humorne, prežívať ho ako anekdotu, učí nás žiť
v radostnej viere, nádeji a láske. Akési bezproblémové, „pohoďácke“
vnímanie viery (žiaľ dosť rozšírené) je skôr karikatúrou kresťanstva a nie
jeho pravou podobou.
Vážený priateľ vo viere, k vašej modlitbe o Božiu pomoc sa rád
pripájam.
AD MAIOREM DEI GLORIAM! NA VÄČŠIU
BOŽIU SLÁVU!
Odpoveď Vlada Gregora:
Isteže bol Jozef len pestúnom, ale pred zákonom a verejnosťou bol otcom.
Spomenutý text, týkajúci sa farizejov (Jn 8, 41–44), je pozoruhodný v
súvislosti so scénou o žene obvinenej z cudzoložstva. Ten text sa prehadzoval
od Lukáša k Jánovi a naspäť a mnohí delikátnejší ho chceli za každú cenu z
evanjelií vyhodiť. To isté bolo aj v rámci Starého zákona, kniha Kazateľ a
Pieseň piesní sa dostali do kánonu s odretými ušami. Silnejšia ako smrť je
láska... Obávam sa, že keby ste v tých časoch s podobnými zásadami, aké
máte dnes, o tých textoch rozhodovali, aj vy by ste sa pridali k tým, ktorí by
tieto knihy vyradili. Som vám vďačný za polemickú reakciu a budem rád, keď aj
túto odpoveď uverejníte.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.