Výzva na pokánie

Alexander Solženicyn:

Súostrovie Gulag

Bratislava, Premedia Group 2012

Solženicynovo monumentálne trojzväzkové dielo o histórii gulagu vznikalo v neľahkých podmienkach. Autor musel svoju prácu tajiť, všetky materiály ukrývať a len po častiach spracovávať; ani raz, ani pri poslednej redakčnej úprave nemal, z obáv pred odhalením a zhabaním, celý text pokope.

Až neskôr, po vypovedaní z vlasti, keď žil v slobodnom prostredí, mal možnosť pokojne sa venovať tvorivej práci a prípadne upraviť či doplniť svoje staršie texty, vrátane Súostrovia. Ale ako uviedol v poznámke z roku 1979 (Vermont, USA): „Kniha do seba už odmieta prijať čokoľvek nové. Vznikla v temnote ZSSR vďaka podnetom a plameňu spomienok väzňov, a tak musí ostať takou, akou bola.“

Súostrovie Gulag (s podtitulom: 1918 – 1956 Pokus o umeleckú štúdiu) stojí na rozmedzí beletrie a literatúry faktu. Dielo je bohaté svojou štruktúrou i náplňou. Solženicyn v ňom využil osobitý umelecko-publicistický spôsob písania, aby účinne priblížil zvolenú tematiku. Nájdeme tu svedectvá, príbehy, vyznania, ale aj dokumentárne informácie a číselné údaje; popritom úvahové, esejisticky a filozoficky ladené pasáže.

Kniha vyšla na Západe v sedemdesiatych rokoch minulého storočia (v samotnom Rusku omnoho neskôr). Mala mimoriadne silný ohlas. Samozrejme, nechýbali ani odmietavé reakcie a očierňovanie autora, hlavne zo strany komunistov. Plytké a pokrytecké duše takéto dielo neprijmú, nepochopia Solženicynovu otvorenosť a zásadovosť. On sám na to zareagoval konštatovaním, že táto kniha nie je pamfletom, ale výzvou na pokánie (In: Autobiografia I, príloha 39).

Spojovacou niťou diela je príbeh samotného autora, jeho zatknutie, vyšetrovanie, odsúdenie, väznenie, pobyt v gulagu, vyhnanstvo... utrpenie nevinného a rozhodnutie podať o tom svedectvo. Na túto osnovu nadväzujú mnohé ďalšie príbehy, svedectvá, záznamy a výpovede, vytvárajúc spolu mohutný literárny dokument – obžalobu, ktorou sa začal „súdny proces ľudského rodu“ proti komunizmu (L. L. Regelson v liste vláde ZSSR, 17. 2. 1974; podľa Solženicynovej Autobiografie, 1. diel, príloha 43). V širšom poňatí autor rozoberá otázku zmyslu ľudskej existencie.

Súostrovie Gulag zaujme šírkou aj hĺbkou záberu – na jednej strane zachytáva celú etapu dejín, na strane druhej preniká k údelu jednotlivca; osud národov sa tu prelína s osudom konkrétnych ľudí. Ide o ťažkú lektúru. Človeka niekedy až zamrazí, keď číta o krutosti, mučení, zomieraní nevinných... V prípade Solženicynovho Súostrovia Gulag ide o zásadné dielo, nad ktorým nemožno len tak mávnuť rukou, je ukážkou pravého umenia, zaoberajúceho sa podstatnými otázkami života a smrti.

::

Súvisiace príspevky:

Klalo sa teľa s dubom

Jeden deň Ivana Denisoviča