Alexander
Solženicyn:
Súostrovie Gulag
Bratislava,
Premedia Group 2012
Solženicynovo
monumentálne trojzväzkové dielo o histórii gulagu vznikalo
v neľahkých podmienkach. Autor musel svoju prácu tajiť, všetky materiály
ukrývať a len po častiach spracovávať; ani raz, ani pri poslednej
redakčnej úprave nemal, z obáv pred odhalením a zhabaním, celý text
pokope.
Až neskôr, po
vypovedaní z vlasti, keď žil v slobodnom prostredí, mal možnosť
pokojne sa venovať tvorivej práci a prípadne upraviť či doplniť svoje
staršie texty, vrátane Súostrovia. Ale ako uviedol v poznámke z roku
1979 (Vermont, USA): „Kniha do seba už odmieta prijať čokoľvek nové. Vznikla
v temnote ZSSR vďaka podnetom a plameňu spomienok väzňov, a tak
musí ostať takou, akou bola.“
Súostrovie Gulag
(s podtitulom: 1918 – 1956 Pokus
o umeleckú štúdiu) stojí na rozmedzí beletrie a literatúry faktu. Dielo
je bohaté svojou štruktúrou i náplňou. Solženicyn v ňom využil
osobitý umelecko-publicistický spôsob písania, aby účinne priblížil zvolenú
tematiku. Nájdeme tu svedectvá, príbehy, vyznania, ale aj dokumentárne
informácie a číselné údaje; popritom úvahové, esejisticky
a filozoficky ladené pasáže.
Kniha vyšla na
Západe v sedemdesiatych rokoch minulého storočia (v samotnom Rusku omnoho
neskôr). Mala mimoriadne silný ohlas. Samozrejme, nechýbali ani odmietavé
reakcie a očierňovanie autora, hlavne zo strany komunistov. Plytké a
pokrytecké duše takéto dielo neprijmú, nepochopia Solženicynovu otvorenosť
a zásadovosť. On sám na to zareagoval konštatovaním, že táto kniha nie je
pamfletom, ale výzvou na pokánie (In: Autobiografia I, príloha 39).
Spojovacou niťou
diela je príbeh samotného autora, jeho zatknutie, vyšetrovanie, odsúdenie,
väznenie, pobyt v gulagu, vyhnanstvo... utrpenie nevinného a rozhodnutie
podať o tom svedectvo. Na túto osnovu nadväzujú mnohé ďalšie príbehy,
svedectvá, záznamy a výpovede, vytvárajúc spolu mohutný literárny dokument
– obžalobu, ktorou sa začal „súdny proces ľudského rodu“ proti komunizmu (L. L.
Regelson v liste vláde ZSSR, 17. 2. 1974; podľa Solženicynovej
Autobiografie, 1. diel, príloha 43). V širšom poňatí autor rozoberá otázku
zmyslu ľudskej existencie.
Súostrovie Gulag
zaujme šírkou aj hĺbkou záberu – na jednej strane zachytáva celú etapu dejín,
na strane druhej preniká k údelu jednotlivca; osud národov sa tu prelína
s osudom konkrétnych ľudí. Ide o ťažkú lektúru. Človeka niekedy až
zamrazí, keď číta o krutosti, mučení, zomieraní nevinných... V prípade
Solženicynovho Súostrovia Gulag ide o zásadné dielo, nad ktorým nemožno len tak
mávnuť rukou, je ukážkou pravého umenia, zaoberajúceho sa podstatnými otázkami
života a smrti.
::
Súvisiace príspevky:
V článku sa veľa hovorí o masovom terore v Sovietskom zväze. Príčiny vzniku despotického zriadenia v ZSSR po roku 1918 sú však stále zahmlievané mnohými historikmi. Zámerne zamlčiavaný je napríklad fakt, že červený teror mali na svedomí predovšetkým etnickí Židia. Nie, nie som antisemita, ani rasista, ale z úcty k pravde musím prezentovať tento postoj, ktorý potvrdzujú mnohé historické fakty. Napokon samotný Solženicyn v knihe „200 rokov pospolu“ píše o veľmi vysokom podiele etnických Židov aj na umelo vyvolanom hladomore na Ukrajine v 30. rokoch 20. storočia. Uvádzam link na článok, v ktorom sú uvedené mnohé fakty o podiele etnických Židov na červenom terore v Sovietskom zväze: https://ceskavec.com/2020/10/jak-po-roce-1918-bronstejn-rosenfeld-apfelbaum-a-dalsi-vrazdili-etnicke-rusy-a-historici-to-hodili-na-stalina?fbclid=IwAR2EbkQisVi8yw3dcgUyAamd3zSZeCmGE3qqNox5rcoffEVVGXnnzQFS4gI
OdpovedaťOdstrániť