ZÁPISNÍK – 1 / 2014
Nedávny pastiersky
list slovenských biskupov (na prvú adventnú nedeľu) vyvolal v okruhu neznabohov
a nepriateľov Cirkvi priam zúrivé reakcie. Ide o dôkaz toho, že list
trafil do čierneho a presne pomenoval niektoré problémy (dehonestácia
rodinných hodnôt, tzv. gender ideológia, sodomia).
Jedna z trafených
husí zagágala niečo v tom zmysle, že biskupi nechápu požiadavky doby, teda
že nie sú schopní či ochotní dobe sa prispôsobiť. Nuž, sú ľudia, ktorí sa vždy
pohotovo prispôsobia, obrátia kabát – raz sú takí a raz onakí, podľa toho,
čo je práve módne, výhodné, politicky vyhovujúce... Chvalabohu, naši biskupi sa
ukázali v lepšom svetle.
Giovanni Papini v knihe Život Krista (vyšla na Slovensku v niekoľkých vydaniach) píše
aj o tých, čo sa tak radi prispôsobujú „požiadavkám doby“, čo sa nazývajú voľnomyšlienkarmi
a považujú sa za pokrokových:
„Sprostí nafúkanci, ktorí pokladali knižnice za
maštale; vo vzduchu sa vznášajúce mozgy, ktoré si namýšľali, že sa dotýkajú
nebies, keď vystupujú... a s heslom: Človek to chce! – tiahnu ako
nejakí križiaci proti Krížu.“
Je zarážajúce, akým
smerom sa v poslednom čase posúva kolektívne vedomie, ako sa mení
spoločenská klíma v našom európskom civilizačnom priestore – stále viac k relativizovaniu
a rozvratu hodnôt. So záujmom, sympatiami a pochopením (?) sa
pristupuje k ostatným náboženstvám a kultúram, len na kresťanstvo,
ktoré po stáročia formovalo našich predkov, sa hádže špina.
V predvianočnom
vydaní Hospodárskych novín nazvali Ježiša „provokatérom a buričom“, o kresťanstve
sa tu píše s dešpektom a zle skrývanou iróniou. Autorke jedného z článkov
tematickej prílohy sa zdá nepochopiteľné, že Cirkev doteraz existuje... A vždy
sa nájdu ľudia z radov veriacich, ktorí spravia službu „užitočného idiota“,
zapojac sa do falošnej hry na vyváženosť a objektívnosť.
Takéto myšlienkové (mediálne)
výplody sa oháňajú takzvane racionálnym uvažovaním. Ale čo je racionálne? Kresťanské
normy, alebo bezmedzný, hodnotovo neukotvený (a tak paradoxne obmedzený)
pragmatizmus?
Máme na Slovensku
niekoľko vzácnych tvorivých ľudí, ktorých slová hodno počúvať. Patrí medzi nich
aj básnik, mysliteľ, prozaik, gréckokatolícky kňaz Jozef Tóth. Z jeho článku publikovanom v Literárnom týždenníku
(č. 43-44/2013) vyberám:
„Pravdy kresťanstva sú modernejšie ako
najmodernejšie pravdy sveta, ktoré sa časom ukazujú ako pominuteľné hypotézy. Z týchto
hypotéz sa znovu a znovu rodí iba bedač a superpáni. A na jedinom
kolotoči ľudstva sa znovu krútia páni a otroci, namiesto bratstva je
človek zamestnanec, človek zdroj pracovnej sily a podnikateľ, namiesto
jedného Boha tisíc malých bruchatých bôžikov!“
Máme rozum a slobodnú
vôľu – vyberme si, rozhodnime sa. Ľahostajnosť nás neuchráni.
::
PriestorNet: Niečo navyše.
Dakujem autorovi za tento clanok.
OdpovedaťOdstrániťkiez by takych bolo viac.
Svet bez elektriny, operácií, internetu, vedy, umenia, lietadiel a asfaltových ciest. To všetko by tu nebolo, keby to záležalo od našej drahej katolíckej cirkvi. Na oplátku by ponúkla infekcie z blatistých ciest, smrť na zápal apendixu, dvojtýždňovú cestu do Paríža a tridsaťročné ženy s ôsmimi deťmi, ktoré zomierajú v štyridsiatke, keď vyzerajú na šesťdesiat. Samozrejme, že katolícka cirkev nemá nárok hovoriť do chodu sveta, s ktorým už pár sto rokov nemá nič spoločné.
OdstrániťSvet s elektrinou, operáciami, internetom, vedou, umením, lietadlami a asfaltovými cestami vznikol na pôde kresťanskej Európy, na území zúrodnenom kresťanským duchom; nevznikol inde, na iných kontinentoch - tam bol prenesený, resp. prevzatý.
Odstrániť::
Keď pre nič iné, tak preto, lebo k sa k nej hlásia milióny ľudí, Cirkev má právo hovoriť do chodu sveta.
::
Tie blatisté cesty a predčasné úmrtia sú zrejme narážkou na stredovek.
Nuž, patrilo by sa zanechať také pokrivené, jednostranné nazeranie na toto obdobie. Aby sme videli trebárs aj gotické katedrály a vznešené umenie, ktoré vtedy vznikalo. A keď hovoríme o predčasných úmrtiach, pozrime sa na krvavé (najkrvavejšie) 20. storočie s dvoma svetovými vojnami, gulagmi a koncentračnými tábormi!
Priateľu prepáč mi ale bol si triezvy, keď si písal tie bláboly. Napr. kto sa modlil za pokoj v Sýrii, kto sa jasne vyjadril proti vojne v Iraku,kto zachraňoval židov v čase holokaustu atď..
OdstrániťPokrok prišiel NAPRIEK vytrvalému odporu katolíckej cirkvi, nie vďaka kresťanskému duchu Európy. :) Neuvedomil som, na aký portál som zablúdil. ;) Takže už len dodám, že základy vedy boli postavené a rozvinuté v iných častiach sveta: Európa získala technickú prevahu vďaka vrodenej výbojnosti bielej rasy. (Nebudem tvrdiť, že vďaka kresťanskej výbojnosti, lebo výbojné sú aj iné rasy; geneticky sme však my fyzicky najsilnejší a najvytrvalejší,a to nakoniec rozhodlo). O dvadsiatom storočí, resp. o tom, čo RKC urobila, neurobila, mala, či mohla robiť, radšej nehovorme. Vďaka za priestor.
OdpovedaťOdstrániť1. Pravým pokrokom je návrat zo zlej cesty.
Odstrániť2. Máme rozum a slobodnú vôľu – vyberme si, rozhodnime sa...
::
P. S.: Vďaka za slušnú diskusiu.
Odporucam precitat knihu Ako Katolicka cirkev budovala zapadnu civilizaciu . autor: Thomas E. Woods Jr,.PhD.
OdstrániťJe mi luto, ale musim konstatovat,ze vacsina reakcii ukazuje na hlaboku neznalost historie ludstva.
Ďakujem za tip na čítanie. Pozrel som si dostupné informácie - zdá sa, že je to dobrá kniha.
OdstrániťAle patrilo by sa poukázať aspoň na jeden konkrétny príklad neznalosti histórie...
Neviem prečo tak zovšeobecňujete a všetkých tých, ktorým sa list nepáčil, či už po obsahovej alebo formálnej stránke, nazývate neznabohmi a nepriateľmi Cirkvi. Mám pocit, že duch v akom je Váš príspevok napísaný, rovnako aj vybrané citáty, nevedú ku konštruktívnej diskusii.
OdpovedaťOdstrániťEšte by som pridal poznámku k diskusii o pokroku ľudstva. Je fak, že Cirkev bola v týchto veciach často "neohybná", ale židovstvo a kresťanstvo majú na pokroku priam excelentnú zásluhu. Ide tu o biblické vnímanie stvorenstva, ktoré nie je Bohom. Napr. v prvej kapitole knihy Genesis, čítame, že Boh stvoril dve svetlá: Slnko a Mesiac. Tým sa chce povedať, že sú to stvorenia a nie bohovia ako ich vnímali okolité národy. Aj preto mohol N. Armstrong chodiť po Mesiaci:)
Uznávam, tón môjho článku je ostrejší - ale to vyplynulo z viacerých "priam zúrivých reakcií" zo strany kritikov. Z toho pohľadu, myslím, je moja reakcia primeraná.
Odstrániť::
Považujem za nespochybniteľné, že práve v kresťanských krajinách dochádzalo k najväčšiemu pokroku - v pozitívnom, ale žiaľ aj v negatívnom zmysle (pretože slobodu je ľahké zneužiť...).
Od kresťanov sa žiada tolerantnosť, ale pozrime sa na to, ako sa niektorí správajú voči kresťanom:
OdpovedaťOdstrániťhttp://beo.sk/extremizmus/1773-slavenie-vianoc-na-zapade-moslimska-demonstracia-v-kodani-a-prostitutka-z-femen-na-oltari-v-kolinskej-katedrale
A Vás to nejako zvlášť prekvapuje? Kresťanstvo, ak ho máme chápať ako životný štýl a nie ako ideológiu, je vyšší level než "oko za oko a zub za zub".
OdstrániťPán Maršálek, váš slovník ma neprekvapuje, ani nepohoršuje. Je adekvátny situácii, ktorá reálne existuje. Sofasurfer spominal konštruktívnu diskusiu, mne sa v mysli vybavila konkrétna evanjeliová scéna, keď Ježiš v nazaretskej synagóge dočítal stať z Izaiáša. Ježiš poznajúc zmýšľanie svojich krajanov im pripomenul vdovu zo Sarepty a Sýrčana Námana a bolo po konštruktívnej diskusii.
OdpovedaťOdstrániťExistujú totiž isté skutočnosti, o ktorých sa nediskutuje, ale ktoré je treba prijať ako fakt. Podobne ako v nazaretskej synagóge, kde čakali na zázraky, hoci nikto z nich nebol v tak krajnej situácii ako spomínaná vdova a malomocný Náman.
Alebo na počiatku v rajskej záhrade, kde diskusiu viedol iba Satan s Evou.
Ďakujem za ohlas.
OdstrániťS vašimi slovami súhlasím.