Rodina je ohrozovaná temnotou

ZÁPISNÍK – 2 / 2014

Pastiersky list našich biskupov na prvú adventnú nedeľu sa zaoberal útokmi na rodinu zvonka. Na Nový rok sa v katolíckych kostoloch čítal ďalší list, taktiež venovaný problematike rodiny, jej ohrozeniu zvnútra. Biskupi píšu o dôležitosti vzťahov, o bohatstve, ktoré máme v dobrom spolužití s inými, pričom „najzákladnejším miestom našich vzťahov je rodina“.

L. N. Tolstoj píše: „Spojenie muža a ženy pre pokračovanie ľudského rodu je taká veľká a dôležitá vec aj pre každého jednotlivca, aj pre ľudstvo, že sa to nemá robiť hocijako a ako si kto zmyslí a ako je komu príjemné, ale treba to robiť tak, ako to premysleli a rozhodli múdri a svätí ľudia, žijúci pred nami.“
(In: L. N. Tolstoj – Čítanie na každý deň; Verbum, Ružomberok 2010; str. 121)

Nasledujúci citát bude z Papiniho knihy Život Krista. Je to vynikajúce dielo. Nepoznám fascinujúcejší Ježišov životopis (odhliadnuc od evanjelií). Giovanni Papini napísal umelecky skvostnú a myšlienkovo bohatú literárnu mozaiku. Táto kniha (ťažko ju žánrovo zatriediť) vyšla vo viacerých jazykoch a v niekoľkých slovenských vydaniach. Citujem zo záverečnej kapitoly:

„Dávna rodina sa ničí: manželstvo je zničené cudzoložstvom a dvojženstvom; potomstvo sa mnohým zdá kliatbou a zbavujú sa ho všelijakými lesťami a úmyselnými potratmi; smilstvo má prednosť pred zákonnou láskou; sodomia má svojich oslavovateľov a svoje bordely, prostitútky verejné a tajné panujú nad ohromným národom slabochov a syfilitikov.“
(In: G. Papini – Život Krista; Tatran 1990; preklad Mikuláš Pažitka)

Mimochodom, tieto slová napísal autor pred niekoľkými desaťročiami. Aké slová by zvolil dnes? Asi ešte ostrejšie.

Teraz čítam Augustínove Rozhovory duše s Bohom; vydanie z roku 1946, v preklade Pavla Hrtusa Jurinu, vydal Spolok sv. Vojtecha. Sú to vlastne modlitby, resp. meditácie, vyznania, duchovné zamyslenia, v ktorých nechýba povedomie ľudskej (vlastnej) slabosti a hriešnosti, ani reflexia zápasu medzi dobrom a zlom. Dnes na to akosi zabúdame, prehliadame zlo, nechceme si priznať hriech.

Autor premýšľa o Bohu, túži po poznaní, ktoré povznáša a vedie človeka k Pravde. No prvoradá je viera – človek je bez Boha ničím, nerozoznáva dobro a zlo, smeruje k temnote...

Svätý Augustín (354 – 430), jeden z najvýznamnejších konvertitov v dejinách kresťanstva, kňaz, biskup, mysliteľ a spisovateľ bol vášnivým hľadačom pravdy; a žil v plnej nádeji, že pravdu možno nájsť – tou pravdou je Boh. Svoju osobnú skúsenosť, objavovanie súladu medzi vierou a rozumom, svoje obrátenie transformoval na posolstvo s univerzálnou platnosťou. Prihovára sa nám svojou vierou, ktorá je stále aktuálna, hoci sa ohlasuje oddávna. Učí nás, že uznanie vlastnej biedy a pravdy o sebe sa stáva chválou a uznaním veľkosti Stvoriteľa; keď človek premýšľa o Bohu a túži po jeho blízkosti, po plnení jeho vôle, vtedy ho nedlávi bremeno smrteľnosti tak strašne ako inokedy.

::

PriestorNet: Niečo navyše.