|
Vlado Gregor |
(Zamyslenie Vlada Gregora)
Je to iste v ľudskej povahe a je to asi prirodzené a určite niekedy
aj hriešne, že hľadáme raj, ideál, dokonalosť, bezchybnosť, nepochybnú vieru,
dôveru a oddanosť. Zvlášť je zlé, keď sa o to snažíme za každú cenu.
Sú veľké odlišnosti medzi ženami a mužmi, aj medzi rôznymi
organizáciami, inštitúciami, vierovyznaniami, ideológiami a ich
štruktúrami – teda cirkvami, štátmi, stranami a tak podobne, ale tie rajské
túžby a ciele majú spoločné.
Ak chce človek hociktoré spoločenstvo objektívne
skúmať, musí to robiť bez ziskuchtivosti, karierizmu a či len naivity, ba
dokonca musí do značnej miery stáť mimo neho, aj keď do niektorého z nich
patrí, ba dokonca nepochybuje, že je najlepšie.
Je v nás vždy pokušenie odbočiť z cesty a hľadať si tú svoju, zahryznúť
do iného a zakázaného ovocia. Toto všetko takisto platí všeobecne, ale aj
konkrétne a osobitným spôsobom pre mužov a ženy, štruktúry demokratické a
hierarchické, viery a ideológie striktne určené, aj také, kde sa o veciach
debatuje.
Tie naše nezávislé skúmania a niekedy až abrahámovské úteky od zabehaných
štruktúr môžu iste viesť k zablúdeniam, potknutiam a mnohým ešte horším
nešťastiam pre nás i pre druhých, ktorí sa ľahko dajú poblázniť – neraz hocikým,
nielen tými našimi a rozumnejšími. Zdá sa to možno fatálne, smutné a plné
neistoty, ale boli by sme bez týchto vlastností a možných omylov a potknutí
ešte ľuďmi?
Často naozaj nevieme kam z konope, náš úžasne štruktúrovaný mozog zlyháva
v hľadaní stále dokonalejších štruktúr a ideme sa v hrôze pred sebou pokloniť
do najbližšieho kostola, ideme na prvý pohľad nezmyselné putovania a
produkujeme rôzne modlitby a askézy, ktoré občas aj na druhý pohľad a azda
naozaj nemajú žiadnu logiku. No logika a racionalita často takisto nemajú nič
spoločné s ozajstnou logikou, ako ani vedomé a konkrétne snahy o superideu,
superstranu a superštát. Mnohé „superzlyhávania“ v tomto smere svedčia o tom
takmer dokonale.
Použil som slovo „super“, ale v modernej siláckej dobe sa už používa aj „hyper“,
„ultra“ a podobne, a často je považovaná za extrém obyčajná snaha o
skromnosť, úprimnosť a riešenie konkrétnych problémov. Bez tohto a bez pokory,
tichosti, poslušnosti a odpúšťania občas aj veľkým hlupákom a škodcom to asi
nepôjde, a práve tomu nás učil Kristus. Je to paradoxné, ale čím sú
lepšie naše technické prostriedky, mohutnejšie kapacity a väčšia možnosť
rýchlejších zmien a prevratov, tým je Ježišovo učenie aktuálnejšie.
Stále viac platí aj to, že nič nie je skryté, čo by nevyšlo najavo a
stále viac sa musíme učiť prehĺtať hanbu a kritiku a krotiť svoj hnev,
zlomyseľnosť a schopnosti niekedy celkom logického odsudzovania, trestania a
eliminácie rôznych sabotérov a „prekážačov“. Než sa pustíme do týchto možno aj
potrebných a nevyhnutných aktivít, zamyslime sa hlboko nad sebou a nad
ľuďmi, s ktorými sme spojení a s ktorými chceme viesť všetkých ostatných
do raja. Ak odmietneme, že môže existovať aj Božia vôľa, nielen naša, môžeme sa
miesto do raja dostať do najhlbšieho pekla.
KYRIE ELEISON! PANE,
ZMILUJ SA!
(15. 1. 2014)
::
Autorom príspevku je
filozof a publicista Vlado Gregor.
"Moderná silácka doba" chce byť "super" - ibaže si mýli prostriedky s cieľom.
OdpovedaťOdstrániťNaozaj veľmi dobrá úvaha...
OdpovedaťOdstrániť