V tieni politiky

ZÁPISNÍK – 4 / 2014

Sme na začiatku takzvaného supervolebného roka. Čakajú nás prezidentské, komunálne a europarlamentné voľby. Tie prezidentské sú už na dohľad – prvé kolo sa bude konať 15. marca a prípadné (predpokladané) druhé kolo 29. marca.

O kreslo prezidenta sa uchádza rekordný počet kandidátov. Môže sa teda zdať, že máme na výber. Ale naozaj? Ako to vyzerá z pohľadu kresťanského voliča?

Kresťan by sa mal aj na politiku pozerať cez prizmu etiky. Všetko sa láme na kresťanskom hodnotovom systéme. Na tom záleží – a všetko ostatné, vrátane hry na ľavičiarov a pravičiarov, je podružné, odvodené. Kľúčové témy, ktoré by mali zaujímať kresťana ako občana a voliča: ochrana života, verejného poriadku a mravnosti, výchova a kultúra, rodina a ľudské práva v kresťanskom ponímaní, vlastenectvo a sociálna spravodlivosť (pri zachovaní podmienky rovnosti pred zákonom).

Na otázku, ktorí kandidáti prejdú takto nastaveným filtrom, by si mal odpovedať každý sám, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia – a podľa toho voliť.

::

V dvojtýždenníku Kultúra sú na pokračovanie uverejňované Denníky, odkazy a listy slovenského politika a novinára Alexandra Macha (z obdobia marec 1945 – júl 1947). Zaujímavé čítanie. Riadky plné lásky k životu, viery, odhodlania, aj pokory a skromnosti... Slová všedné aj múdre, písané v „tieni smrti“ (ich autor očakával najvyšší trest; napokon bol odsúdený na dlhoročné väzenie a v roku 1968 amnestovaný).

19. mája 1946 si zapísal:
„Teraz v bratislavskej väznici. Ale duši, srdcu je to jedno. Všade môže byť šťastlivé a všade nešťastné. Keď prekročí prah, dobre nízko sklonené, vtedy srdce všetko pochopí a otvorené je najkrajším veciam, ku ktorým pastieri majú takú priamu a krátku cestu a ku ktorým mudrci musia cez prekážky, okľuky herodesovské...“

28. júna 1946 píše:
„Nepoznať zmysel núdze, ten krásny, spasiteľný zmysel bolesti, nerobiť z núdze cnosť a z bolesti krásu – to je taká beznádejná vec, že človek nemá pre ňu slova a bezradne stojí pred otázkou tohto jediného nešťastia, ktoré si opravdu zaslúži toho mena.“

Nechcem sa teraz zaoberať verejnou, politickou činnosťou Alexandra Macha. No nevdojak si kladiem otázku, či by takéto slová vyšli aj z niektorého súčasného politika (povedzme v ohrození života).

Zvyčajne sa bolesť a krása vnímajú ako vzdialené, resp. protikladné pojmy. Avšak Mach hovorí o pretváraní bolesti na krásu. Vedie nás to do mystických hĺbok. Predsa tomu nás učí kresťanstvo! Všetko možno (skrze Božiu milosť) obrátiť na dobré. Ide o to: netrpieť nadarmo, dať zmysel bolesti, všetko nasmerovať na Boha. Niesť kríž a nasledovať Ježiša...

Z núdze cnosť – z bolesti krásu – z kríža spasenie.

::

Súvisiaci odkaz: Kultúra (dvojtýždenník závislý od etiky).