Stránky

19. januára 2014

Veda a viera

ZÁPISNÍK – 3 / 2014
Pozrel som si záznam televíznej relácie Večer pod lampou z 9. 1. 2014. Hosťom bol český astronóm a astrofyzik Jiří Grygar. Zapísal som si niekoľko jeho výrokov – útržkovito:
„Vesmír je dômyselne zostavený ... veda objavuje neuveriteľné, nepochopiteľné vlastnosti hmotného sveta ... moderná fyzika je kúzelnícka ... za každou zodpovedanou otázkou sa vynoria tri nezodpovedané...“

Veľkou okľukou – cez materializmus a nihilizmus, cez pýchu a pád sa dostávame k tomu, čo sčasti vytušili, sčasti vyrozumeli a sčasti prijali zo zjavenia naši pradávni predkovia – že svet vznikol a trvá z vôle Ducha, že nie je dielom náhody, ale dielom Stvoriteľa. Keď to človek uzná, stáva sa Božím dieťaťom.
Patria mi k tomu slová Benedikta XVI. z knihy Cirkevní otcovia (Dobrá kniha 2009):
„Človek, ktorý je ďaleko od Boha, je ďaleko aj od seba samého, odcudzil sa sám sebe a môže sa nájsť iba vtedy, ak sa stretne s Bohom. Tak príde aj sám k sebe, k svojmu pravému ja, k svojej pravej identite.“
Zázraky sa dejú, sú súčasťou Božieho plánu a riadenia. Kto má moc stvoriť svet, má moc ho aj usmerňovať. Mávnutie motýlieho krídla môže spôsobiť búrku, modlitba dieťaťa môže ovplyvniť dejiny... Čas sa rozplýva vo večnosti.
Času nám ubúda. A čím viac oň zápasíme, čím viac sa náhlime, tým menej ho máme. Prepočítavame ho na peniaze – a nevychádza to, lebo hodnota času sa v peniazoch vyjadriť nedá.
Podnetne uvažoval o čase Svätý Augustín vo svojich Vyznaniach (pred 1 600 rokmi):
„Ako sa však umenšuje a stráca budúce, ktoré ešte nejestvuje? Alebo ako rastie minulé, ktoré už nejestvuje? Ako ináč, ak nie v duchu, ktorý to koná, ak nie je v tom duchu troje vecí, totiž: očakávanie, pozorovanie a spomínanie?“ (11. kniha, 28. kapitola).
Môžeme z toho usudzovať, že čas je naviazaný nielen na hmotu, priestor a pohyb, ale že čas začína plynúť až v prítomnosti inteligentného pozorovateľa. Bytosť, ktorá koná (spomína, pozoruje, očakáva), bytosť duchovno-hmotná (čiže človek) dáva v istom zmysle čas do pohybu. Nemôže inak!
::
PriestorNet: Niečo navyše

1 komentár:

  1. Zaujímavá myšlienka: "... čas začína plynúť až v prítomnosti inteligentného pozorovateľa". V tom je zakódovaný aj vznik a zánik sveta. Z pohľadu individuality osobnosti. A pekné vyjadrenie času: spomína, pozroruje, očakáva - v tom je všetko.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.