(Úvaha Pavla
Duraja)
Nebojme sa život žiť a učiť sa v jeho škole...
Mnohí z nás
videli americký film Deň nezávislosti (1). V tomto filme jeden z jeho
hrdinov, David Levison,
v rozhodujúcej chvíli sa opil. Jeho otec ho našiel sedieť s fľašou
v ruke na chladnej zemi niekde v sklade a zo zeme ho zdvihol
slovami: „Postav sa, lebo ešte od tej chladnej zeme chytíš nádchu!“ A práve táto veta inšpirovala Davida
a vymyslel spôsob, ako pomocou počítačového vírusu zničiť nepriateľa.
Film som videl prvý
raz niekedy okolo r. 2000 v televízii. S odstupom niekoľkých rokov,
keď som rozmýšľal, čo to vlastne otec synovi povedal, sa mi vynorila veta: „Ak
chceš vyzdravieť, musíš sa postaviť!“ A moja neskoršia interpretácia uvedenej
scénky bola touto vetou poriadne ovplyvnená. Ako? Je to napísané kurzívou:
Túto vetu povedal v americkom filme "Deň
nezávislosti“ otec jedného z trojice hrdinov filmu, Davida Levinsona, svojmu synovi, keď tento v rozhodujúcich
chvíľach dostal poriadnu nádchu. Vo filme to vyriešili veľmi jednoducho – David
vypil nejaký horúci čaj, zobral supertabletku a o niekoľko chvíľ už
bol "naplno akčný". Pretože tento film patrí k tým vydarenejším
sci-fi filmom, pozrel som si ho ešte niekoľkokrát. Možnože práve kvôli tej
vete. Túto vetu som však viac
v tomto filme nepočul. Išlo síce o rôzne dabingy a preklady, ale
vyzeralo to tak, akoby tento (možnože doslovný) preklad stiahli z obehu.
A to ma donútilo trocha o tejto vete porozmýšľať...
Nedávno som si
tento film pozrel znova, najmä vyššie spomenutú scénku a pritom som si
uvedomil aj môj posun v jej interpretácii. A uvedomil som si tiež, ako pamäť
môže byť niekedy nespoľahlivá a aj to, aké rôznorodé môžu byť zdroje
inšpirácií.
Veta „Ak chceš
vyzdravieť, musíš sa postaviť!“ je zaujímavá najmä pre jej posolstvo, ktoré je
veľmi jednoduché: „Ak naozaj chceš vyzdravieť, musíš sa o to pričiniť ty
sám. Kým ležíš alebo sedíš, nemôžeš o sebe povedať, že si zdravý.“
Slovo "postaviť sa", okrem doslovného
významu dostať sa z polohy ležiacej, či sediacej do polohy zvislej,
znamená predovšetkým dostať sa na vlastné
nohy. Kým nie sme schopní stáť na vlastných nohách nie sme schopní ani
samostatného pohybu, sme pripútaní na jedno miesto, v mnohých ohľadoch
odkázaní na pomoc blížneho. Ale v slovenčine slovný zvrat „postaviť sa na
vlastné nohy“ znamená aj niečo iné – znamená osamostatniť sa od rodičov, začať
sa starať o seba sám, založiť si vlastnú rodinu.
Táto veta skrýva
v sebe ešte jedno posolstvo. To objavíme, keď o slove "postaviť
sa" a jeho významoch porozmýšľame v trochu širších
súvislostiach:
Slovo
"postaviť sa" je utvorené od neurčitku "stáť". Slovo "stáť" je novším, moderným
tvarom staršieho, aj v súčasnosti v nárečiach bežného a skoro
celoslovanského slova "stojať".
V slovenčine nájdeme veľa slov, ktoré sa slovu stojať svojím tvarom podobajú. Sú to slová ob-jať, do-jať, u-jať, pri-jať, na-jať, za-jať, za-u-jať a iné.
Tieto slová sa končia tou istou skupinou hlások jať. Pred touto skupinou stoja
obyčajné predpony, ktorými v slovenčine bežne tvoríme nové slová – ak ich
predradíme pred nejaký "slovný základ", obyčajne jasný
a zrozumiteľný. Ale slovo jať
v bežnej a aj v spisovnej slovenčine je skoro neznáme.
Pohľad do Krátkeho
slovníka slovenského jazyka z r. 2003 (v ďalšom KS) vraví: „jať
jal jatý defekt. dok. kniž., čo znamená,
že je to tzv. defektívum (slovo, ktorému chýbajú niektoré tvary), sloveso
dokonavého vidu, knižný výraz
a znamená: (citovo) pohnúť,
zmocniť sa, zachvátiť“. Ako príklady uvádza: jal ho
odpor, jatý hrôzou, zvedavosťou.
Ale čo potom so
slovami ob-jať, pri-jať a ostatnými, kde slovo jať je plnohodnotné, plnokrvné,
živé? Prečo slova jať sme sa tak jednoducho vzdali! Veď toto slovo ani nie v tak
vzdialenej minulosti možno bolo úplne bežné ako slová tot-ten, hej-áno, na!-tu máš!, vezmi si! a pod.
Nenahradili sme ho významovo skoro totožným slovom - slovom "brať"?
Rozdiel medzi nimi je v tom, že slovo brať
používame, ak ide o materiálne veci, ktoré sa dajú zobrať do ruky, slovo jať je významovo trocha o inom. Veď
vyššie uvedené príklady ob-jať, do-jať, u-jať, pri-jať, na-jať, za-jať, za-u-jať, u-jať hovoria samy, len sa netreba báť to
pochopiť. Z napísaného je jasné, že významovo je toto slovo trocha (a
možnože podstatne) širšie ako uvádza KS. Slovo jať dokonca samo seba presne definuje: stačí, ak prstom ukážeme
sami na seba, povieme „ja“ a urobíme z neho sloveso
pridaním neurčitkovej koncovky -ť . Dostávame
slovo jať s celkom jasným a presným významom.
V predchádzajúcom
slová ujať, prijať a ostatné
boli utvorené zo základu jať
a predpony. Ale slovo stojať je
trocha iné. Predponu "sto- " v slovenčine nepoznáme.
Poznáme síce číslovku sto, ktorú
bežne používame v zložených slovách (storočná voda a pod.), ale
v slove stojať "sto" ako číslovka priamo zmysel nedáva. V slovenčine
skupina hlások "–sto-" sa
nachádza v slove "jesto" (vo význame jestvovať)
a v slove "existovať"
(či ek-si-sto-vať), ale čo znamená,
nám tieto dve slová nehovoria a navyše slovo existovať je (vraj) cudzie slovo (2).
V spisovnej češtine
slovo sto je ešte používané. Objaví
sa občas aj v živej reči vo vetách ako: „českí futbalisti jsou sto je porazit,“ „my jsme sto to udělat,“ „ja jsem sto se to naučit,“ a pod. Tieto
vety dostávajú zmysel vtedy, ak slovo sto
chápeme ako schopnosť, možnosť, skrytú potenciu, ktorá je v nás
a ktorú – ak skutočne chceme – môžeme
prejaviť. A toto vysvetlenie významu slova sto v slove stojať už zmysel dáva. Slovo stojať znamená činne a zmysluplne
sa chopiť, ujať tej schopnosti, možnosti, skrytej potencie, ktorá je v nás
skrytá a ktorú môžeme uviesť do života len my sami.
Slovo stojať
je presným ekvivalentom slovného obratu „stáť
na vlastných nohách“, možnože je ešte širšie, krajšie a presnejšie.
Teraz sa nám slovo postaviť sa javí trochu inak. Znamená
"postaviť sa na vlastné nohy po každej stránke". Znamená to predovšetkým naučiť sa vnímať a prijímať udalosti
a všetko, čoho sme svedkami najmä našimi vlastnými zmyslami – očami,
ušami... A ak týmto udalostiam a skutočnostiam nerozumieme, nesnažme sa za
každú cenu hľadať vysvetlenie – najmä nie cez slovo. Tu si uvedomme, že
vysvetlenie cez slovo, ktoré od niekoho dostaneme, je skoro vždy také, aby
vyhovovalo tomu, kto nám to vysvetľuje, alebo tomu, kto možné vysvetlenie prvý zverejnil
– o skutočných pohnútkach ponúknutého vysvetlenia sa skoro určite nič
nedozvieme. A je to jedno, či je to slovo hovorené, alebo písané. Treba tiež vedieť, že najkvalitnejšiu,
najserióznejšiu informáciu o udalosti získame len cez naše vlastné zmysly
– keď sme priamymi svedkami; informácie cez všetky iné možné zdroje sú už
poriadne skreslené.
Zároveň
s týmto učením sa "v škole
života" dozvedáme sa aj to, čo to má znamenať. Len postupuje to veľmi
pomaly, po maličkých krôčikoch, aby „sme
to zniesli“.
Najlepšie
o tom učí Pán Ježiš Kristus, ktorého učenie je skryté v Evanjeliách.
Aj slovenské ľudové
rozprávky (napr. od P. Dobšinského – čím staršie vydanie, tým lepšie)
a ľudové rozprávky iných národov (ich znenie závisí od kultúrneho okruhu,
v ktorom vznikli) v sebe skrývajú učenie o dobrej, zmysluplnej
ceste životom.
Po týchto
niekoľkých riadkoch vidíme sami, že veta „Ak
chceš vyzdravieť, musíš sa postaviť!“ je veľmi dobrou radou, ako nasmerovať
naše životné úsilie. Udáva nám smer, ako nájsť zmysel svojho života a objaviť
svet – to, čo je v nás aj okolo nás .
Medzi obyčajnými
ľuďmi sa občas hovorí: „Pomôž si,
človeče, aj Boh ti pomôže!“ Čo je za tým skryté, je nám možno po prečítaní
si vyššie napísaného trochu jasnejšie.
Jednoducho
a krátko: Nebojme sa život žiť
a učiť sa v jeho škole – aj keď sa to zdá byť veľmi "neperspektívne"!
|
Pavel Duraj |
(Bratislava 4. 1. 2014)
Pavel Duraj
Poznámky:
(1) Deň
nezávislosti je americký science-fiction film, ocenený Oscarom za vizuálne
efekty v roku 1996. Hlavný dej filmu je o pokuse mimozemšťanov o nadvládu na Zemi.
Film je známy hlavne pre na svoju dobu veľmi prepracované grafické efekty či
pre bláznivú myšlienku zničiť nepriateľskú vesmírnu loď počítačovým vírusom.
Zahralo si tu mnoho známych hercov, napr. Will Smith ako kapitán Steven Hiller, Bill Pullman ako
prezident Thomas J. Whitmore, či Jeff
Goldblum ako technik David Levinson
(podľa wikipédie.sk, cz).
(2) Slovo sto sa vyskytuje aj v iných zložených slovách napr. sto-nať, i-sto,
i-sto-ta, sto-dola.
Slovo "stonať" – sto-nať je tiež veľmi zaujímavé. Veď
slovo "na!" ("vezmi si!", "tu máš!" – opisne: "dávam
ti, ber!") je vlastne rozkazovací tvar slova "nať", ktoré
samostatne nepoznáme (etymológovia možno áno). Významovo je opakom slova
"jať" a mohli by sme ho
opísať ako slovo významovo skoro totožné so slovom "dať", len nie je
tak tvrdo materiálne.
Zaujímavý slalom, pri ktorom je jasný cieľ, len treba postaviť bránky na správne miesto. :) Avšak, fakticky slovo "stojať" nepoznám, aj keď som Slovák ako repa. Znie mi jednoznačne východoslovensky, ako aj jedno ďalšie slovo v článku. Nenadarmo sa hovorí, že podľa reči poznáš človeka. Ten film je peknou klasikou sci-fi. No a "bohemizmy" sa u nás v hovorovej reči objavujú dosť často. Často aj na verejno-oficiálnej úrovni a už aj v médiách. Ešte by somm si rád prečítal úvahu o "modernom" slove "hosťka" :)
OdpovedaťOdstrániťS tým možno súhlasiť: ide o zaujímavý myšlienkový slalom s jasným cieľom, ale aj bránky sú jasné a dobre postavené... Slovo "stojať" je nárečové, čo autor konštatuje a vysvetľuje; nárečia sú súčasťou jazyka - spisovný jazyk vzišiel z nárečí.
Odstrániť