Hľadanie Božej vôle

Je to naša túžba odveká: ovládať iného človeka

Vlado Gregor

(Zamyslenie Vlada Gregora)

Všetci ľudia máme určité túžby a ciele – splniteľné, nesplniteľné, vysnívané a do istej miery aj realizované. Najhoršia v tomto smere je určitá nenásytnosť, závisť a bezohľadnosť voči ľuďom, ktorých sa plnenie našich zámerov dotýka, ktorí sú občas prostriedkom ich plnenia a niekedy zas prekážkou pri ich dosahovaní, prekážkou, na ktorú neberieme ohľad a neprejavujeme súcit.

Všetci si musíme znovu a znovu prerátavať možnosti, ktoré sme si zaumienili v živote využiť a musíme neustále kalkulovať, ako to urobiť, aby sme čo najviac dosiahli a pritom čo najmenej ublížili sebe a iným.

My ľudia nie sme izolované tvory, súvisíme s ľuďmi, ktorí sú nám k dispozícii a ktorým sme k dispozícii my sami. Neraz, ak máme radi jedného človeka a berieme na neho ohľad, ubližujeme tým druhému. V tom je veľký zmysel odpúšťania, trpezlivosti a modlitby. Naše odhady vlastných cieľov a možností sa nikdy nedajú celkom spresniť a vypočítať. Stále musíme skúmať, čo je Božia vôľa a k čomu nás Boh volá.

My, úbohé tvory, túžime po absolútnej láske a chceli by sme ju dosiahnuť a vlastniť, ale málokedy si uvedomujeme, že na revanš by sme mali takúto lásku aj poskytovať. Tu sa končí humor a zábavky a nastupuje láska, súcit a ohľad k iným ľuďom, k tomu, čo ich zaujíma a trápi.

Ak chceme vlastniť, iste by sme mali aj rozdávať, a ak chceme získavať, musíme aj investovať. Straty a zisky sa v morálnej a medziľudskej oblasti nedajú presne určovať a plánovať, a v tom je zmysel odpúšťania, milosrdenstva, pokory pred možnými omylmi a ich nenapraviteľnými dôsledkami a v neposlednom rade dôvera v Božiu vôľu, ktorá má s nami dobré úmysly. Len je treba neustále ju skúmať, nachádzať a snažiť sa „byť dokonalí, ako je náš Boh dokonalý“. Tieto naše „dokonania“ však trvajú až do skonania a žiadne umenia nedosahujeme bez trápenia.

Čo sa týka nás, týka sa aj ostatných – a ak dokážeme vnímať nielen svoje, ale aj ich záujmy a ak celý náš život sprevádza úcta k Bohu a jeho vôli s nami a naším okolím, dosiahli sme v živote a vo svete asi najviac, koľko sme mali a mohli. Aj keď všetci vieme odriekať „Otče náš“, málokedy si pritom uvedomujeme hĺbku a povzbudenie, ktoré nám táto modlitba dovoľuje realizovať v osobnom živote.

Nikto z nás nevládze uskutočňovať a dosahovať absolútnu a dokonalú lásku, ale máme pred očami vzory a plány, ktoré stoja za to, aby sme ich nasledovali. Že pritom chceme uchmatnúť niečo dobré aj pre seba, je iste zdrojom hriechov a omylov, vždy však majme na pamäti, že to platí nielen pre nás, ale aj pre tých našich „prekážačov“. Preto majme ohľad aj na okolitý svet, ináč dosiahneme málo z toho, po čom túžime a čo často bezpodmienečne, bezohľadne a cez mŕtvoly chceme vlastniť a mať.

BOŽE, BUĎ NÁM MILOSTIVÝ A ŽEHNAJ NÁS!

(8. 2. 2014)

::

Autorom príspevku je Vlado Gregor.