ZÁPISNÍK – 6 / 2014
Už niekoľko rokov
mám vo zvyku čítať si denne úryvok z nejakej knihy (okrem iného čítania). Na tento rok som si
pripravil Čítanie na každý deň od L.
N. Tolstého. Dielo vyšlo prvýkrát v slovenskom preklade (Verbum,
Ružomberok 2010). Po česky táto kniha vyšla už dávno, pod názvom Kruh četby, najmenej
v troch vydaniach (1906, 1913, 1926). Mimochodom, takéto vydanie „v starej
češtine“ spomína Rudolf Sloboda ako
jednu zo svojich obľúbených kníh (Pokus o autoportrét; Slovenský
spisovateľ 1988).
Kniha pozostáva z tematicky
usporiadaných citátov mnohých autorov, ako aj z textov, myšlienok, úvah a poučných
poviedok samotného Tolstého.
Na jednom mieste sa autor
zamýšľa nad podstatou kresťanského učenia. Píše najprv o príčinách postupného
odklonu ľudí od viery, nielen kresťanskej. S rozširujúcimi sa poznatkami
akoby sa zmenšoval priestor patriaci náboženstvu. Navyše, ľudia zisťujú, že sa
im darí na tomto svete bez ohľadu na to, či plnia alebo neplnia požiadavky,
ktoré na nich kladie Boh, resp. bohovia. A hlavne, hovorí Tolstoj, dôvera
k náboženským učeniam sa podrývala tým, že ľudia, prichádzajúc častejšie
do vzájomného kontaktu, videli v rôznych častiach sveta rozdielne
vierouky, pričom každá sa považuje za pravú, zavrhujúc ostatné. Z toho si
spravili záver, že ani jedno z týchto učení nie je pravdivé.
Odhliadnime teraz
od toho, nakoľko opodstatnené a závažné sú spomenuté príčiny, neriešme
problém ich pochopenia či nepochopenia, zamerajme sa na iné, sledujúc kriticky Tolstého
myšlienky.
Náboženstvo je
nenahraditeľné. Úpadok náboženského života a cítenia vniesol do človeka
neistotu. So stratou viery sa stráca zmysel života. A tak narastala
potreba získať istotu a vysvetliť zmysel života nanovo, bez Boha. Historická
skúsenosť však potvrdzuje márnosť a tragickosť takýchto snáh. Protirečenia
sa ešte zvýraznili. Túžba človeka po živote a po šťastí je neúprosne
konfrontovaná s realitou (nevyhnutnosťou) utrpenia a smrti.
Kresťanstvo ponúka
riešenie. Na rozdiel od iných náboženstiev nezakrýva protirečenia ľudského
života, ale práve na ne poukazuje: hovorí o telesnom a duchovnom človeku,
o zápase dobra a zla, o dedičnom hriechu, vníma naše pozemské
bytie ako prerod, vyznáva Ježiša Krista ako človeka a Božieho Syna. Kristus
preklenul priepasť medzi Bohom a ľudstvom. Keď človek prestáva žiť podľa
tela, aby mohol žiť podľa ducha, nastupuje cestu k Bohu.
Tolstého teológia
má niektoré črty panteizmu, keď Boha odosobňuje, no jeho poukázanie na
jedinečnosť kresťanstva môžeme prijať. Život v pravom význame stojí na
láske. A evanjelium hovorí: Boh je láska.
::
L. N. Tolstoj: „Mladí
ľudia sa učia mnohým ťažkým predmetom... len sa neučia, čo je vždy a všetkým
potrebné, v čom je zmysel ľudského života, ako ho treba prežiť... Ľudia,
ktorí sa pokladajú za učených, vzdelaných, osvietených, ktorí ovládajú obrovské
množstvo nepotrebných vecí, ustrnuli v najhlbšej nevedomosti, nepoznajúc zmysel
svojho života, dokonca sa touto neznalosťou pýšia.“
(In: Čítanie na každý deň; 18. 1.)
(In: Čítanie na každý deň; 18. 1.)
::
PriestorNet: Niečo navyše.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.