ZÁPISNÍK – 8 / 2014
Valí sa to na nás
zo všetkých strán: správy, údaje, klebety, názory, ponuky, návrhy... Sme
predávkovaní informáciami – a stále prázdnejší. Je isto dôležité
prijímať podnety zvonka. Musia však byť filtrované, aby v nás nezničili
vlastné myšlienky a duchovné hnutia, aby sa naše vnútro nezanášalo
takpovediac haraburdím. Rozmanité podnety, zvuky, tlaky, požiadavky na nás
doliehajú, lenže srdce potrebuje pokoj. Načúvať by sme mali iba pravde,
prikyvovať dobru, otvárať sa kráse.
Keď žijeme pre
svoju dušu a zdokonaľujeme ju v kresťanskom duchu, vtedy pomáhame aj
iným, prispievame k zlepšeniu života celej spoločnosti. Bez Boha
nedosiahneme slobodu ani spravodlivosť. K najväčším neprávostiam dochádza
vtedy, keď sa Božie zákony nahradia ľudskými, keď sa o „pravde“ rozhoduje silou
alebo hlasovaním, bez ohľadu na Desatoro.
Rozkolníctvo je
vždy dielom diabla. Žiaden človek nesmie byť príčinou nejednoty medzi kresťanmi,
žiaden človek nemôže odviesť kresťana od viery. Či nie je tragédiou, keď niekto
pre človeka zradí Krista? Keď trebárs pre kňaza, ktorý mu nie je sympatický,
prestane chodiť do kostola? Alebo keď pre odvolaného funkcionára zanechá Cirkev?
Či nie je tragédiou strata katolíckej viery?!
Kresťan musí
rozvíjať a prehlbovať svoj duchovný život, musí pracovať na sebe, cvičiť
sa v sebaovládaní, prekonávať zlé náklonnosti. Je to na jeho úžitok. Kto uveril
Kristovi, ide za ním, napriek všetkým ťažkostiam a pochybnostiam. Nevzdáva
sa, prekonáva zlo v sebe a zápasí o lepší svet. Kresťanská nádej
presahuje rámec pozemskej existencie. Takéto poňatie života je pravým šťastím.
Švajčiarsky básnik
a filozof H. F. Amiel (1821–1881) si položil otázku, čo má človek robiť, keď ho všetko opustí, keď stratí
zdravie, blízkych, radosť zo života, schopnosť pracovať... Konštatuje,
že je len jedna správna odpoveď – spojiť svoju vôľu s vôľou Božou: „Buď na svojom mieste, buď tým, kým máš byť,
ostatné je v rukách Božích.“ A pridajme ešte jednu jeho
myšlienku: „Človek, ktorý nemá svoj vnútorný
život, je otrokom svojho okolia.“
Nepoznáme
budúcnosť. No je isté, že do konca vekov bude prebiehať zápas medzi dobrom
a zlom. Frontová línia tohto dejinného zápasu prechádza vnútrom každého
ľudského jedinca. A kto by mal v tomto boji obstáť, ak nie kresťan?!
::
Odporúčané: Ozveny pastierskeho listu.
::
PriestorNet: Niečo navyše.
V Literárnom týždenníku č. 5-6/2014 - v článku Ivana Trnovca a Dušana Hovorku som našiel výraz "vnemové obžerstvo", ako označenie nášho opojenia informačnými podnetmi všetkého druhu.
OdpovedaťOdstrániť