Temné stránky súčasnosti

ZÁPISNÍK – 7 / 2014

Predseda vlády Robert Fico ostáva vo funkcii. Potvrdilo to nedávne hlasovanie národnej rady. Pokus opozičných poslancov o jeho odvolanie teda nevyšiel. Samotná schôdza parlamentu prebehla podľa očakávaní, nikto reálne nepredpokladal, že sa podarí premiéra odvolať, jeho pozícia je dostatočne silná.

Záver schôdze bol však poznamenaný incidentom, ktorý vyvolala skupinka nespokojných občanov, sledujúca priebeh rokovania. Jedna rozhorčená žena dokonca hrozila zhodením stoličky z balkóna na poslancov. Incident bol zachytený kamerami aj mikrofónmi. Zapamätal som si výkrik: „Milión ľudí má exekúcie! Čo je toto za štát, keď nechráni občanov?!“

Myslím, že onen (zúfalý) protest nemá podstatný súvis s odvolávaním súčasného premiéra. Je vyjadrením nesúhlasu s celkovým smerovaním spoločnosti, s nespravodlivosťou, ktorá sa rozmáha azda vo všetkých sférach, a s narastaním sociálnych rozdielov medzi ľuďmi. V priemere sa nám životná úroveň od pádu komunizmu zvýšila (tvrdím, že nikdy sme sa nemali tak dobre a viaceré problémy plynú skôr z nadbytku ako nedostatku), no zároveň sa zväčšila a stále zväčšuje priepasť medzi bohatými a chudobnými.

Žiaľ, mnohí verejní činitelia riešia viac agendu rôznych nátlakových skupín, ktorým ide zjavne o rozbitie stáročia budovaného hodnotového systému, než skutočné problémy väčšiny ľudí. Tým nechcem povedať, že prvoradá je ekonomika. Nie! Prvoradá je morálka, spravodlivosť, rovnováha medzi odmenou a trestom, právom a povinnosťou. Bez toho ekonomiku neozdravíme.

Do temných stránok súčasnosti zapadajú aj niektoré nové správy zo zahraničia. Belgický parlament „veľkou väčšinou“ schválil eutanáziu detí, a to bez vekového obmedzenia. Podľa komentátorov sa tak Belgicko stalo najliberálnejším štátom sveta (eutanázia detí je zákonne povolená tiež v Holandsku, ale iba od 12 rokov). Sú to šialené preteky, nemôžu skončiť inak ako haváriou. Vyvstáva otázka, čo bude nasledovať a čím sa liberáli všetkých krajín pokúsia prekonať už dosiahnutú úroveň „pokroku“. Mimochodom, podľa hodnoverných svedectiev sa v niektorých krajinách starí ľudia boja ísť do nemocnice – aby sa ich príbuzní nezbavili.

Pozrime sa na ďalší prípad. Obyvatelia amerického štátu Virgínia (USA) schválili pred niekoľkými rokmi v referende dodatok ústavy, ktorý zakazuje sobáše homosexuálov. Ako sa dalo čakať, aktivisti, ktorí sa (parafrázujúc Bibliu) Boha neboja a ľudí nehanbia, začali presadzovať zmenu. Teraz sa dozvedáme, že sudkyňa okresného súdu (!) rozhodla o protiústavnosti zákazu. Rozhodnutie ešte nie je právoplatné, ale desivá mašinéria je rozbehnutá a zastaví ju už asi len niečo zlomové...

Táto mašinéria sa rozbieha aj na Slovensku. Malý príklad: V poludňajšom Rádiožurnále verejnoprávneho rozhlasu (14. 2.) bol odvysielaný publicistický príspevok o manželstve, o ochote či neochote mladých ľudí vstupovať do manželstva. V závere si redaktorka neodpustila poznámku v tom zmysle, že zatiaľ čo niektoré páry žijú spolu aj bez sobáša, niektoré ďalšie by sa zosobášiť chceli, ale naše zákony im to neumožňujú. Koho asi mala pani redaktorka na mysli?

::

Súvisiace: Ozveny pastierskeho listu.