ZÁPISNÍK – 5 / 2014
(Aktualizované: 20. 2. 2014)
Ukrajina zápasí
o svoju identitu. Situácia je dramatická a vyostrila sa
v posledných dňoch, poznačených demonštráciami aj násilnými zrážkami,
ktoré si už vyžiadali niekoľko obetí na životoch.
Mediálny obraz
udalostí je do značnej miery skreslený, sploštený a jednostranný. Hovorí sa
o spore medzi nedemokratickou vládou, ktorá poklonkuje Rusku,
a „proeurópskou“ opozíciou. Vytvára sa dojem, že väčšina obyvateľstva
podporuje opozíciu a začlenenie sa krajiny do Európskej únie. Je to však
zložitejšie.
Rozpoltenosť Ukrajiny má hlboké historické korene a súvisí
najmä s ukrajinsko-ruskými vzťahmi. Vzťahy medzi Ukrajincami a Rusmi
možno prirovnať k vzťahom medzi Slovákmi a Čechmi, resp. medzi
Slovákmi a Maďarmi.
Zjednodušene
povedané, v západnej časti súčasnej Ukrajiny prevláda ukrajinský živel
a vo východnej časti ruský. To je najvýraznejšia deliaca čiara, nie
jediná. Ďalšie rozdiely a rozpory sú dané politikou, náboženským cítením,
hospodárskymi záujmami, mierou ochoty či neochoty dohodnúť sa...
Tak ako veľmi málo
Čechov (Maďarov) rozumie slovenským snahám o samostatnosť, tak veľmi málo
Rusov rozumie Ukrajincom, pokiaľ ide o národno-štátnu svojbytnosť.
A treba dodať, že tak ako medzi Slovákmi boli a sú odporcovia
vlastnej samostatnosti, tak aj medzi Ukrajincami sú ľudia viac aj menej
presvedčení o potrebe (úplnej) nezávislosti.
Veľký ruský
spisovateľ a mysliteľ Alexander
Solženicyn (1918 – 2008) neobišiel ani otázku ukrajinskej identity
s väzbou na pomer k Rusku. V autobiografickej knihe Zrno medzi
žarnovmi (ešte za čias Sovietskeho zväzu) napísal:
„Ukrajinská otázka patrí
k najnebezpečnejším uzlom našej
budúcnosti, môže nám spôsobiť krvavú ranu, na ktorú sú mozgy oboch strán málo
pripravené. Ustavične cítim na sebe bremeno tejto otázky, aj pre svoj pôvod.
Z celého srdca prajem Ukrajincom šťastie a bol by som rád, keby sme
spoločne, a nie znepriatelení, uspokojivo vyriešili vleklý problém, rád by
som prispel k dohode v tejto nebezpečnej roztržke. (...) Tak ako nemá
zmysel Ukrajincom dokazovať, že my všetci odvodzujeme svoj pôvod a ducha
od Kyjeva, tak si ani Rusi nechcú uvedomiť, že pozdĺž Dnepra žije iný národ.
Mnoho krívd a sporov zasiali medzi nás boľševici; ako všade, tak i tu
títo vrahovia len jatrili a rozpaľovali rany, a zanechajú ich
zhnisané. Bude veľmi ťažké rozumne sa dohodnúť... Keby nedajbože došlo
k rusko-ukrajinskej vojne, ja do nej nepôjdem a ani svojich synov
nepustím.“
Solženicynove slová
znejú priam prorocky. Badať v nich kus pravdy i hlbokého
poznania, tiež úprimnú vôľu a snahu pochopiť Ukrajincov, no ani
Solženicyn nedokázal celkom prijať ich ambície mať vlastný nezávislý štátny
útvar.
K starým
trecím plochám pribudla nová – Západ svojou fiškálskou politikou len prilieva
olej do ohňa. Sľubuje to, čo nevie a možno ani nechce splniť. Ukrajina
naďalej zápasí o svoju identitu. Želajme si hlavne pokoj zbraní. Modlime
sa za mier!
Aktualizácia (19. 2. 2014):
Násilie na Ukrajine, najmä v hlavnom meste, počas minulej noci eskalovalo. Podľa agentúrnych správ pri potýčkach demonštrantov a polície zahynulo najmenej 20 ľudí a vyše tisíc bolo zranených, obete boli na oboch stranách. Koniec násilností je pritom v nedohľadne; nočné rokovanie prezidenta so zástupcami opozície bolo bezvýsledné.
Aktualizácia (20. 2. 2014):
Kto prilieva olej do ohňa? Podľa mňa každý, kto sa zvonka stavia jednoznačne na jednu alebo druhú stranu konfliktu. Tento problém si musia vyriešiť samotní Ukrajinci, resp. obyvatelia Ukrajiny! Čierno-biele videnie je klamlivé. Ani jedna, ani druhá strana nie je jednoznačne zlá alebo dobrá, vinná alebo nevinná.
Ján Maršálek
Ak sa niekto bojí pochopiť situáciu na Ukrajine a vyjadriť svoj názor, tak načo potom publikuje vatu? Napríklad Solženicyn si za svojím pohľadom na svet aspoň stál, aj keď nikdy nebol demokratom. Bol len zatrpknutým intelektuálom hľadajúcim neexistujúce tretie cesty poplatné dobe v ktorej žil. Preto ani dnešní solženicynovia nechápu, že Ukrajina už nemôže byť zneužitá na vytvorenie ZSSR čislo II.
OdpovedaťOdstrániťJe vatou poukázanie na historické pozadie konfliktu?
OdpovedaťOdstrániťPráve naopak, je to žiaduce - v situácii, keď bežný človek môže z médií nadobudnúť dojem, že všetko sa začalo možno pred dvadsiatimi rokmi, alebo že všetko sa odvíja od nepodpísania akejsi asociačnej zmluvy.
Solženicyn naozaj nebol demokratom v dnes módnom zmysle. Zato bol poctivým hľadačom a obhajcom pravdy, preto ho mnohí nemajú radi.
netreba hľadať rozpory Ukrajiny v ďalekej minulosti! Asi tam pisatl býval v časoch Sovietskeho zväzu. Ukrajina ako samostatný štát začala s čistým stolom po rozpade ZSSR. Všetky štátne dlhy vzalo na seba Rusko!!!! Od tej doby na Ukrajine chudobní sú viac chudobnejší a bohatí bohatnú... ale bohatí bohatnú neprimerane.!!!! Tak ako aj vo všetkých postsoc. štátoch!!! Jednoducho bohapusté zbojníčenie a rozkrádanie majetku pod záštitou kvázi nových zákonov, ktoré im to umožňujú!!!! Ľudia - obyčajní ukrajinci už nevedia kam z tohto marazmu von!!! Hľadajú riešenie a ajedno z nich vidia v prístupe k EU! Lenže situácia je iná na Západe a iná na Východe Ukrajiny. Západ je menej priemyselný, blízko za hranicou má bohatších ( aspoň na zárobok) susedov... a tak nespokojnosť vyvolala MIX nespokojnosti a túžob, ktoré vyústili do prevratu!!! takže Solženicyn ani nikto iný včerajší tu nemá miesto!!! Iba ak v tom, že chudoba ostane chudobou a svine pri válove sviňami ( aj ked sa vymenia!)
OdpovedaťOdstrániť