ZÁPISNÍK – 9 / 2014
Udivuje ma, ako
ľahko sa mnohí ľudia podvolia propagande, ako ľahko sa dajú oklamať, ako rýchlo
podľahnú stádovitosti. No nie vždy ide o omyl či naivitu. Niekedy je za
tým pohodlnosť, ľahostajnosť alebo vypočítavosť.
Za vlády komunistov
bola dovolená len jedna cesta, iné názory než komunistické sa verejne
nepripúšťali. Vedeli sme, že v televízii, v rozhlase, vo všetkých
novinách a časopisoch (s výnimkou zahraničných a samizdatových)
nájdeme v podstate to isté. Všetko muselo byť zostrihnuté podľa línie,
ktorú určili držitelia moci. Lenže teraz?!
Máme slobodu slova.
A hoci je rôznymi spôsobmi narúšaná a deformovaná, predsa len platí. V porovnaní
s minulosťou si môžeme dovoliť omnoho viac, v dobrom i zlom. No zdá
sa, že zostáva pri teórii, resp. pri možnosti. V praxi sa aj dnes z väčšiny
médií šíri jeden hlas, jeden názor, jedna móda. Ostané médiá, s odlišným smerovaním,
sú na okraji záujmu.
Udivuje ma, že to
ľuďom nie je podozrivé. Zrejme málokomu sa chce ísť proti prúdu, málokto má
odvahu povedať kráľovi, že je nahý. Povedzme si však: Väčšina si onú nahotu a biedu
ani nevšimne; nahotu moci ani nahotu vlastnú.
Všetko zaznávané,
odstrkované a prenasledované má tendenciu sa radikalizovať, zvlášť v prostredí
hodnotového relativizmu. Nečudo teda, že popri hlavnom prúde – „pokrokovom,
politicky korektnom“ – vznikajú extrémy, množia sa chorobné a zhubné bunky,
živené konšpiračnými teóriami a odporom voči všetkému oficiálnemu; pritom
zdravý protiprúd, ktorý nestavia na móde, ale na overených hodnotách, je kdesi
v podloží, stále menej znateľný, stále menej verejne vnímaný a akceptovaný.
Čosi nezdravé je v našej Únii.
Táto spoločnosť si nezaslúži nič iné, len to, čo ju
čaká!
Na jednej strane
ľahostajnosť, na druhej strane radikalizácia. Napríklad v politike –
niektorí ju vypudzujú zo svojej mysle, aj keď zo života ju vypudiť nemôžu, a ďalší
vášnivo obhajujú „pravdu“ svojej strany, aj keď v bežnej politike málokedy
ide o pravdu v plnom význame slova. Politika je daná a určovaná záujmami,
či už jednotlivcov alebo spoločenstiev, ktoré sú prirodzene rozdielne a nezriedka
protichodné.
O pravdu ide v rovine
hodnôt, o pravdu ide pri formovaní svetonázoru. Spoločenský a politický
život len odzrkadľuje hodnotové ukotvenie jednotlivcov. Ako to vyjadril
Solženicyn, deliaca čiara medzi dobrom a zlom nie je medzi národmi,
stranami, historickými epochami a podobne, ale prechádza vnútrom každého
človeka.
Podľa Henryho Georga
(1839 – 1897) naša civilizácia nám môže pripadať pevná, ale už sa v nej rozvíjajú
ničivé sily. Nie v divočine, ale v mestách a na uliciach vyrastajú
barbari, ktorí urobia z našej civilizácie to, čo urobili kedysi hordy
barbarov s civilizáciou staroveku.
::
Odporúčané: Temné stránky súčasnosti.
::
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.