O ľuďoch a všiach

(Z Pisárovho glosára)

Donedávna som si myslel, že voš patrí k ohrozeným živočíšnym druhom.

Voš detská – vlasová (Pediculus capitus) žije trvalo cudzopasne vo vlasoch ľudí, nemá krídla a vyvíja sa nedokonalou premenou. Parazituje iba na človeku a živí sa jeho krvou. Je pravdepodobné, že v spoločnosti človeka žije už tisícročia, ale s civilizačným pokrokom, so stúpajúcou životnou úrovňou, zlepšujúcou sa hygienou a zdravotnou starostlivosťou postupne mizne, respektíve mizla – až som sa začal obávať o jej osud.

Domnieval som sa, že minimálne v krajinách vyspelého sveta budeme už onedlho poznať voš len zo spomienok či z literatúry. Predstavoval som si, ako zanietení ochrancovia zvierat, v snahe zachrániť tento druh hmyzu, sami na svojich hlavách vytvárajú chránené územia...

Čo sa však nestalo! Vši sa začali vo veľkom vracať, pričom sa vyskytujú u ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev. Potvrdzujú to učitelia, zdravotníci i sociálni pracovníci. Ako vidno, spoločenský pokrok nie je priamočiary. Ľudská bieda nesúvisí ani tak s majetkom, ale skôr s kultúrnosťou. Pravda, spomínaný problém sa týka každého, lebo hoci voš nelieta a neskáče, vie sa udržať na vode, a tak si ju nechtiac a nevedomky môžeme priniesť napríklad aj z plavárne. Tak či onak, hromadnosť jej výskytu súvisí s celkovou úrovňou a spôsobom života spoločnosti.

Na záver prikladám ešte jednu poznámku: Tento príspevok som si dovolil napísať napriek tomu, že doteraz som, našťastie, živú voš nevidel.

::   Bohdan Pisár glosuje: Nabudúce o premenovávaní.

::   Predchádzajúca glosa: Celebrity.

::   PriestorNet – ponúka viac!