Niekoľko voľných poznámok k prezidentským voľbám
Predvolebné prieskumy verejnej mienky nemožno podceňovať. Sú odrazom nálad voličov a hádam ešte vo väčšej miere na tieto nálady spätne pôsobia a ovplyvňujú ich. Stali sa prostriedkom politického boja.
O výsledku volieb do značnej miery rozhoduje finančná sila kandidáta. Zásadné celospoločenské problémy sa v predvolebnej kampani preberajú len okrajovo, v centre záujmu je politikárčenie.
Civilizačný okruh, ktorého sme súčasťou, je pod stále väčším vplyvom ateistického liberalizmu. Kresťanstvo je v našej časti sveta na ústupe, vytráca sa z vedomia ľudí, kresťanské hodnoty sú potláčané a znevažované. Nepochybne ide o zlý a nebezpečný trend, lebo v hre je všetko. Čo ho môže zvrátiť? Ak odhliadneme od možnosti nejakého zázračného riešenia, ktoré je nepravdepodobné (nedá sa naň spoliehať, hoci ho nemožno vylúčiť) – zostáva už len možnosť tvrdého stretu s následkami onoho bezbožného ťaženia proti poriadku a zdravému rozumu.
Budem sa opakovať, už som niekoľkokrát spomenul myšlienku, ktorá nepochádza z mojej hlavy, vymyslel ju predo mnou niekto múdrejší: Táto spoločnosť si nezaslúži nič iné, iba to, čo ju čaká.
Podstatným kritériom, na ktorom sa lámu, resp. formujú dejiny a charaktery, je postoj k Bohu, k Ježišovi Kristovi a v užšom zmysle postoj ku Katolíckej cirkvi.
Povedz mi, či veríš v Boha, či uznávaš, že Pán Ježiš je cesta, pravda a život, povedz mi, čo si myslíš o Cirkvi, a ja ti poviem, kto si.
Je smiešne hovoriť o dobre spravovanej spoločnosti, o boji proti korupcii a nehovoriť pritom o Desatore. Je scestné hovoriť o zákonnosti a nehovoriť pritom o mravnosti a morálke. Je zvrátené hovoriť o tom, čo všetko človek môže a aké sú jeho práva bez poukázania na jeho povinnosti.
Samozrejme, ani v dnešnom svete nie je všetko zlé. Na rozdiel od minulosti je však náš ľudský svet rozbitejší. Prirodzené spoločenstvá sa rozpadajú, akoby ich nemalo čo spájať. Človek je stále osamotenejší, vystavený náporu všelijakých možných aj nemožných náuk, názorov, náhľadov na svet, vystavený pokušeniam bez dostatočnej opory v spoločenstve.
V minulosti žil jedinec spravidla v prostredí, ktoré ho viedlo istým smerom, podľa viery a tradície spoločenstva. Dnes skúša (je nútený?) hľadať každý sám a nanovo, ale na to človek nie je zjavne stavaný. Hoci, pravdaže, v konečnom dôsledku každý žije a rozhoduje sa sám a za seba, vždy je lepšie, keď má zázemie, keď cíti podporu, keď pociťuje spolupatričnosť.
Prijmime to ako príležitosť. Kresťan v súčasnosti neobstojí bez vedomého prežívania svojej viery. Zvykovosť nestačí. Musí nastať obrátenie, duchovné znovuzrodenie.
::
Predchádzajúca stránka Zápisníka: Pôst, pokánie, pokora.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.