ZÁPISNÍK – 10 /
2014
Básnik Peter Chorvát vydal nedávno knižku
poézie Pamäť do áno. V sprievodnom esejistickom texte k svojim veršom
píše: „Služba je sloboda.“ A naznačuje,
že aj umenie by malo slúžiť, plniac dvojjedinú úlohu – malo by vnášať krásu do
nášho života a pomáhať človeku v obrane proti rôznym formám nátlaku,
manipulácie a ohrozenia. Samozrejme, myslí sa služba pravde, dobru a kráse
– takáto služba, poňatá ako plnenie Božej vôle, prináša naozajstnú slobodu,
ktorú človeku nemožno odňať.
Najvyšším stupňom
slobody je sloboda od slobody, schopnosť prijať nezmeniteľné, prijať svoj údel
aj s krížom, ktorý k nemu patrí. Alexander
Solženicyn píše (v autobiografii Zrno medzi žarnovmi), že zlatým pravidlom
slobody je snažiť sa ju používať čo najmenej. Našim profánnym ušiam to znie čudne, vnímajú to ako nesúladné s módnym trendom, proklamovaným pokrokom a modernou
toleranciou – a ono to aj nesúladné je! Pretože spoločenské tendencie
dneška vedú k falošnej slobode, prekrývajúcej naše skutočné potreby.
Keď niekto povie,
že aj umenie by malo slúžiť, hneď sa nájde húf odporcov a posmievačov. Lenže
umenie slúži tak či tak, a keď neslúži mravnému zdokonaľovaniu, pravde a kráse,
tak slúži úpadku, lži a škaredosti, v lepšom prípade plytkej zábave,
ktorá vyprchá skôr než príde nové ráno.
Náš veľký mysliteľ Ladislav Hanus v diele Človek
a kultúra napísal, že prvou úlohou kultúry je formovať slobodného človeka
a cez neho slobodný svet. Človek je komplexnou jednotou tela a ducha.
K podstate jeho slobody patrí rozumnosť: skutky, aby boli slobodné, musia
byť uvedomelé a uvážené. Keď teda vypovieme, podľa Hanusa, že človek
je bytosť tvoriaca kultúru, vypovieme zároveň, že človek je mravná bytosť,
ktorú zaväzuje mravná norma. Tieto slová platia i dnes, platia bez ohľadu
na dobové módne názory...
Mali by sme
smerovať k tomu, čo nás presahuje, a to aj v oblasti umenia.
Dielo je znakom tvorcu.
Sme ľudia:
premýšľame, rozprávame, konáme, budujeme, niekedy rúcame. Pokúšame sa vytvoriť
niečo hodnotné. Pravé umenie sa zakladá na úsilí o harmonickú jednotu
krásy, pravdy a dobra. Umelec by mal byť nositeľom vízie obohacujúcej
svet.
Na tému služby a slobody,
pokory a pýchy sa výstižne vyjadril kňaz Marián Kuffa: „Peklo vzniklo jedinou vetou: Non serviam!
Nebudem slúžiť!“
::
Súvisiace:
::
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.