ZÁPISNÍK – 13 / 2014
Pred rokom 1989 sme
mali (mnohí) spoločného ideového nepriateľa – komunizmus. To nás spájalo do
jedného prúdu. Zdalo sa, že medzi nami nemôžu vzniknúť zásadné rozpory. Bola to
naivná predstava.
Priepastnosť rozdielov
v nazeraní na svet som si začal uvedomovať už pred prvými ponovembrovými
demokratickými voľbami začiatkom roka 1990, keď sa v rámci predvolebnej
kampane začali šíriť reči o čiernej totalite, ktorú vraj chcú zaviesť
kresťania (katolíci). Začalo byť jasné, že dovtedajšia jednota väčšiny národa
bola iba zdanlivá, klamlivá, resp. vynútená.
Kresťania sa na
Slovensku najviac zaslúžili o pád komunistického režimu, priniesli najviac
obetí a prejavili najviac vytrvalosti a odvahy v mnohoročnom zápase
za zmenu spoločenského systému. Keď však k zmene došlo, za víťazov sa
vyhlásili „slušní“ liberálni demokrati, pričom si získali sympatie značnej
časti voličstva, ktorej šlo hlavne o zlepšenie materiálnych podmienok
života.
Komunizmus bol
nahradený ateistickým liberalizmom. Komunisti sa prezliekli za demokratov a pokračovali
(pokračujú) v ťažení proti kresťanstvu.
Naša minulá naivita
bola v istom zmysle prirodzenou reakciou na situáciu, na pomery, v ktorých
sme žili, a bola tiež odrazom nádeje, že hádam väčšina ľudí po skúsenosti
s komunizmom pochopí, kde je pravda a východisko z biedy.
Hlbší ponor do
problematiky nám ale ukazuje podstatnú spriaznenosť socialistov a liberálov
– proti kresťanom a vlastencom. Táto spriaznenosť vychádza z osvietenského
hnutia, ktoré sa usiluje o spoločnosť bez Boha, podľa čisto ľudských
predstáv. Keď sa človek stane mierkou všetkých vecí, náboženstvo sa javí ako
prekážka, alebo ako niečo zbytočné.
Nepriatelia náboženstva
zmenili taktiku. Už to nie sú komunisti so svojím vulgárnym materializmom a hrubým
správaním, sú to napohľad slušní, vychovaní a nadovšetko tolerantní ľudia,
ponúkajúci slobodu, prosperitu a „dobre spravovanú spoločnosť“. Sladkým rečiam
o slobode ľudia radi podľahnú.
Netvrdím, že máme
odmietnuť demokraciu. Demokraciu však treba chápať a budovať, parafrázujúc
Solženicyna, ako pevnú a fungujúcu ľudovú samosprávu s jasnými pravidlami
a nie ako „farebné tábory s volebnými heslami a potom samoľúbe
táranie privilegovaných a dobre platených poslancov v parlamente" (A.
Solženicyn: Zrno medzi žarnovmi / Autobiografia 2).
Historická skúsenosť
ukazuje, že budovanie raja na zemi ako náhrady za Božie kráľovstvo sa
nevypláca, vždy sa skončí zle. Človek bez Boha stráca zmysel života,
stráca nádej. Potrebujeme vieru, potrebujeme opravdivé náboženstvo a s ním
spojený duchovný život.
::
Súvisiaci článok: Politika, voľby, súvislosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.