Milí mladí, nenájdete všetko na internete...
Vlado Gregor
Niektorých ľudí
trápi ten fakt, že väčšina má len akési prízemné a sebecké záujmy a stará sa
hlavne o seba. Na druhej strane, vidíme jasne, že keby sa každý chcel starať o
druhých a do druhých, nefungovalo by to vôbec.
Najviac sporov iste
vzniká medzi susedmi, či je to už medzi Latinskou Amerikou a USA, Slovákmi a
Maďarmi, alebo Rusmi a Ukrajincami. Ale pomôže tomu nejako, ak sa budú do toho
starať ľudia, ktorí žijú tisíce kilometrov ďaleko a ktorým zďaleka nejde len
o presadzovanie demokratických princípov, ale evidentne aj o zištné a
mocenské záujmy?
Mnoho ľudí je
znechutených aj tým, ako sa presadzuje sebectvo, ako sa prehlbuje nerovnosť a
stráca sa solidarita medzi ľuďmi. Môže to byť za momentálneho stavu vecí ináč?
Za minulého režimu sa iste robili chyby a veci sa presadzovali násilím, zvlášť
spočiatku. Všetci sme si v tom slávnom roku 1989 vydýchli, ale ako to vyzerá po
štvrťstoročí a nielen na Slovensku? Komunisti boli akí boli, ale predsa skúšali
za stav štátu preberať zodpovednosť a ako hierarchická štruktúra sa zodpovedali
aj voči sebe navzájom. Ideológia komunizmu je iste neslobodná a nerealistická,
ale predsa aspoň na papieri platili určité zákony, ktoré boli papaláši často aj
proti svojej vôli nútení rešpektovať.
Priznajme si, milí
kresťania, že my často meditujeme a tárame o ideálnej morálke, zákonoch a
stavoch, no nie sme ochotní prebrať zodpovednosť za reálny stav vecí a tejto
zodpovednosti sa dokonca vyhýbame ako čert krížu. Z pekných rečí ľudia nevyžijú
a nebude fungovať ani ekonomika a reálna solidarita. Kozmetické úpravy a
občasné výbuchy altruizmu nie sú zásadným riešením stavu, ktorý smeruje do
katastrofy a do reálne sa črtajúcej diktatúry a násilia.
Malá snaha je o to,
aby sa zákony dodržiavali, ale oveľa väčšia snaha je nachádzať cesty, ako by sa
dali obchádzať. Iné zákony začínajú platiť pre menšiny a iné pre väčšinu... S
hrôzou cítime, že sa tu deje akési dejà vu, už videné, nie však v červenom, ale
v modrom a či dúhovom. My, zdieraná a produkujúca väčšina, sme boli kedysi
nazývaní neuvedomelými a teraz sa nám vyčíta, že sme nedemokratickí; a vždy sme
len my tí hlúpi, čo na papalášov a elitárov rôzneho druhu robíme a pre ich
rozlet žijeme od výplaty k výplate. Nečudujme sa potom, keď vidíme, že to
zvlášť mladých akosi nezaujíma a starajú sa len sami o seba. Je to z pocitu
bezmocnosti, ktorý si možno ani do dôsledkov neuvedomujú a nie sú ho schopní
zrozumiteľne vyjadriť. Obávam sa teda, že tá toľko proklamovaná demokracia je v
realite skôr lúpežníckym neofeudalizmom.
Možno to vyzerá
trochu beznádejne, čo tu píšem, ale treba povedať, že na rozdiel od totalít a
diktatúr sa teraz dá o veciach hovoriť a pri dobrej vôli sa dajú aj
riešiť. To kráľovstvo Božie sa dá nájsť, je naozaj medzi nami, ale nie medzi
oficiálnymi, mocenskými a hierarchickými štruktúrami, ale práve medzi tými
vysmievanými a pohŕdanými. Týchto ľudí si cenil Kristus a vyzýva nás k tomu,
aby sme sa o nich starali a učili sa od nich, ale my máme stále sklon byť
mesianistami a fantastami a aj k vlastnej škode jeho učenie seriózne neskúmame
a nežijeme.
Apokalypsa je za
rohom a je aj v našom záujme, aby sme čo najviac zmierňovali jej následky.
Situácia vo svete bola neraz zlá, tehotná rôznymi bolesťami a nešťastiami, ale tak ako za Kristových čias treba tieto nezdravé tendencie skúmať a všetky
svoje talenty venovať tomu, aby sme zachraňovali seba aj ostatných, aj keď nám
to možno znemožní osobnú kariéru a úspechy.
|
Vlado Gregor |
(V tejto krátkej
úvahe som položil neobyčajne veľa otázok,
teším sa na prípadné odpovede.)
::
Autorom príspevku je publicista Vlado Gregor.
::
Poznámka:
Týmto článkom
otvárame diskusiu na tému „Prichádza apokalypsa?“ (kľúčové problémy súčasnosti,
postavenie a úloha kresťanstva v našom civilizačnom priestore,
spoločenská kríza a hľadanie východísk...). Súvisiace príspevky postupne
zverejníme.
Ďalší článok v rámci tohto diskusného kruhu bude publikovaný o týždeň - v utorok 6. mája.
OdpovedaťOdstrániťNaozaj dobrá úvaha, pán Gregor to vychytal :). Myslím, že prípadných odpovedí na otázky asi ani netreba... Možno za všetky trefné myšlienky vyberiem dve - Nečudujme sa potom, keď vidíme, že to zvlášť mladých akosi nezaujíma a starajú sa len sami o seba. Je to z pocitu bezmocnosti, ktorý si možno ani do dôsledkov neuvedomujú a nie sú ho schopní zrozumiteľne vyjadriť. Táto bezmocnosť sa nedrží len mladých, ale celého Slovenska či okolitého sveta a možno viac než si myslíme...
OdpovedaťOdstrániťApokalypsa tu už bola veľakrát, to je fakt, ale táto "očakávaná" sa nás týka bytostne a to je to sebecké v nás. Kritické myslenie si kladie otázky, aj si odpovedá, ale vzápätí si aj oponuje. V spoločenských otázkach neexistuje jediná správna pravda, aj keď línie sú dané. Tak je to, ako autor píše hneď v úvode - každý sa stará o seba, ale keby sa každý staral o každého, nefungovalo by to tiež. Cesta je v miere "angažovanosti", zvážení dosahu vlastných možností, svojich síl a tiež zváženie dosahu "angažovanosti", aby z dobra nebol pravý opak. Na záver - apokalypsa v biblickom ponímaní nás nečaká. Ešte nie :) Len sa vidíme ako stred vesmíru, okolo ktorého sa všetko točí. Na analýzy a hľadanie ciest je však práve teraz (a vždy) správna doba.
OdpovedaťOdstrániťAko vyplýva z článku aj z komentárov, apokalypsa môže mať viacero podôb. Jedinec, zamýšľajúc sa nad svojou smrteľnosťou, nemôže otázku konca (života) ignorovať.
OdpovedaťOdstrániťÁno, zrejme sa musíme zmieriť s tým, že pri poctivom kritickom uvažovaní bude vždy viac otázok než odpovedí... ale základný smer a cieľ by mal byť jasný, resp. mal by sa vyjasnievať, objasnievať počas cesty.