Prichádza apokalypsa?

Milí mladí, nenájdete všetko na internete...

Vlado Gregor

Niektorých ľudí trápi ten fakt, že väčšina má len akési prízemné a sebecké záujmy a stará sa hlavne o seba. Na druhej strane, vidíme jasne, že keby sa každý chcel starať o druhých a do druhých, nefungovalo by to vôbec.

Najviac sporov iste vzniká medzi susedmi, či je to už medzi Latinskou Amerikou a USA, Slovákmi a Maďarmi, alebo Rusmi a Ukrajincami. Ale pomôže tomu nejako, ak sa budú do toho starať ľudia, ktorí žijú tisíce kilometrov ďaleko a ktorým zďaleka nejde len o presadzovanie demokratických princípov, ale evidentne aj o zištné a mocenské záujmy?

Mnoho ľudí je znechutených aj tým, ako sa presadzuje sebectvo, ako sa prehlbuje nerovnosť a stráca sa solidarita medzi ľuďmi. Môže to byť za momentálneho stavu vecí ináč? Za minulého režimu sa iste robili chyby a veci sa presadzovali násilím, zvlášť spočiatku. Všetci sme si v tom slávnom roku 1989 vydýchli, ale ako to vyzerá po štvrťstoročí a nielen na Slovensku? Komunisti boli akí boli, ale predsa skúšali za stav štátu preberať zodpovednosť a ako hierarchická štruktúra sa zodpovedali aj voči sebe navzájom. Ideológia komunizmu je iste neslobodná a nerealistická, ale predsa aspoň na papieri platili určité zákony, ktoré boli papaláši často aj proti svojej vôli nútení rešpektovať.

Priznajme si, milí kresťania, že my často meditujeme a tárame o ideálnej morálke, zákonoch a stavoch, no nie sme ochotní prebrať zodpovednosť za reálny stav vecí a tejto zodpovednosti sa dokonca vyhýbame ako čert krížu. Z pekných rečí ľudia nevyžijú a nebude fungovať ani ekonomika a reálna solidarita. Kozmetické úpravy a občasné výbuchy altruizmu nie sú zásadným riešením stavu, ktorý smeruje do katastrofy a do reálne sa črtajúcej diktatúry a násilia.

Malá snaha je o to, aby sa zákony dodržiavali, ale oveľa väčšia snaha je nachádzať cesty, ako by sa dali obchádzať. Iné zákony začínajú platiť pre menšiny a iné pre väčšinu... S hrôzou cítime, že sa tu deje akési dejà vu, už videné, nie však v červenom, ale v modrom a či dúhovom. My, zdieraná a produkujúca väčšina, sme boli kedysi nazývaní neuvedomelými a teraz sa nám vyčíta, že sme nedemokratickí; a vždy sme len my tí hlúpi, čo na papalášov a elitárov rôzneho druhu robíme a pre ich rozlet žijeme od výplaty k výplate. Nečudujme sa potom, keď vidíme, že to zvlášť mladých akosi nezaujíma a starajú sa len sami o seba. Je to z pocitu bezmocnosti, ktorý si možno ani do dôsledkov neuvedomujú a nie sú ho schopní zrozumiteľne vyjadriť. Obávam sa teda, že tá toľko proklamovaná demokracia je v realite skôr lúpežníckym neofeudalizmom.

Možno to vyzerá trochu beznádejne, čo tu píšem, ale treba povedať, že na rozdiel od totalít a diktatúr sa teraz dá o veciach hovoriť a pri dobrej vôli sa dajú aj riešiť. To kráľovstvo Božie sa dá nájsť, je naozaj medzi nami, ale nie medzi oficiálnymi, mocenskými a hierarchickými štruktúrami, ale práve medzi tými vysmievanými a pohŕdanými. Týchto ľudí si cenil Kristus a vyzýva nás k tomu, aby sme sa o nich starali a učili sa od nich, ale my máme stále sklon byť mesianistami a fantastami a aj k vlastnej škode jeho učenie seriózne neskúmame a nežijeme.

Apokalypsa je za rohom a je aj v našom záujme, aby sme čo najviac zmierňovali jej následky. Situácia vo svete bola neraz zlá, tehotná rôznymi bolesťami a nešťastiami, ale tak ako za Kristových čias treba tieto nezdravé tendencie skúmať a všetky svoje talenty venovať tomu, aby sme zachraňovali seba aj ostatných, aj keď nám to možno znemožní osobnú kariéru a úspechy.

Vlado Gregor

(V tejto krátkej úvahe som položil neobyčajne veľa otázok,
teším sa na prípadné odpovede.)

::

Autorom príspevku je publicista Vlado Gregor.

::

Poznámka:

Týmto článkom otvárame diskusiu na tému „Prichádza apokalypsa?“ (kľúčové problémy súčasnosti, postavenie a úloha kresťanstva v našom civilizačnom priestore, spoločenská kríza a hľadanie východísk...). Súvisiace príspevky postupne zverejníme.