ZÁPISNÍK – 15 / 2014
Veľký mysliteľ a spisovateľ Giovanni Papini hľadal pravdu –
poctivo, vytrvalo, vášnivo. Vidno to aj na jeho literárnom štýle. Nevyhýbal sa
citlivým témam a ťažkým otázkam, ale ani silným slovám a úderným formuláciám.
Nebál sa ostrejšieho vyjadrenia, keď cítil, že je potrebné na objasnenie a priblíženie
pravdy.
Uvažoval v súvislostiach, preto neprekvapuje, že v jeho textoch
o umení nachádzame myšlienky presahujúce úzky rámec estétstva. Umenie nevnímal
ako čosi uzavreté a samoúčelné, uprednostňoval autentickú tvorbu, ktoré
povznáša život na vyšší stupeň. V eseji nazvanej Neľudské umenie
píše:
„Keď človek zanedbáva,
ignoruje alebo zatajuje Boha, mysliac, že oslavuje sám seba, hoci ako človeka
záhadne poníženého a zúboženého, vysušuje sa a vyprázdňuje. Vražda Boha,
o ktorú sa pokúsil moderný človek, je – podľa strašného zákona odplaty –
samovraždou človeka. V spoločnosti a vospolnosti s Bohom je
človek mocný a šťastný, ak sa odlúči od Boha, namýšľa si, že sa vznáša a že
bohatne, zatiaľ čo v skutočnosti padá. Vzďaľovať sa od Boha značí opúšťať
kresťanstvo, t. j. to náboženstvo, ktoré bolo vždy inšpirátorkou týchto božsky
ľudských citov, ktoré práve dnes miznú z diel súčasných umelcov.“
Papini podrobuje kritike nové umenie s jeho strojenosťou,
povrchnosťou a falošnosťou, umenie bez duchovnej dimenzie (uznávajúc
výnimky). Pretože, dokladá, podľa módnych kritérií umenie „už nemôže byť nadľudské, stalo sa neľudským, protiľudským“. Inými slovami,
odmieta silenú modernosť, no odmieta tiež bezkrvný akademizmus, priemernosť,
ako aj náhradky vo forme zábavného pseudoumenia. Oproti tomu poukazuje na zodpovednosť umelca, hovoriac,
že umelec má pomáhať spoločenstvu skrze svoje talenty, s prihliadnutím na to,
čo človek skutočne potrebuje: „Veľké
umenie, aj keď nehovorí o Bohu, je vždy náboženské.“ Umenie máme na
to, aby potešovalo, očisťovalo, pozdvihovalo...
V posledných desaťročiach sa umenie z veľkej časti oddelilo od
ľudských túžob, odhodilo ideál, vydalo sa cestou „neľudského racionalizmu“. Papini odvážne a azda prísne tvrdí:
„Všade pocit chladu, opustenosti,
ľahostajnosti a odcudzenia... Dnešné umenie je ľadové umenie, ars arctica,
to značí nepriateľské človeku, alebo cudzie životným potrebám človeka.“
Poznámka: Uvedené citáty sú z eseje Neľudské umenie; preložil Milan
Pišút a Leone Pacini
(In: Giovanni Papini – Essaye o umení; Bratislava, Elán, 1943).
(In: Giovanni Papini – Essaye o umení; Bratislava, Elán, 1943).
Ján Maršálek
::
Predchádzajúca
stránka Zápisníka: Viera, rozum, život.
::
PriestorNet – niečo navyše.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.