V akom svete žijeme

Ján Čomaj: Slovenské bludy a bludiská

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2012

(Recenzia)

Novinár a publicista Ján Čomaj (1935) sa už vo svojom mladom veku zaradil medzi popredných slovenských reportérov. Napísal viacero reportážnych, dokumentárnych a prozaických kníh. Slovenské bludy a bludiská sú zbierkou ôsmych analytických zamyslení rôzneho tematického zamerania.

V úvahe s názvom Trocha nostalgie, štipka nádeje sa autor zaoberá obdobím šesťdesiatych rokov minulého storočia a porovnáva ho so súčasnosťou. Konštatuje, že staršia generácia sa rada  a často vracia k onomu desaťročiu, keď došlo u nás k uvoľneniu totality a zmene spoločenskej klímy. Oživilo sa kultúrne, umelecké a literárne dianie, ľuďmi prešla pozitívna vlna vlastenectva. Vo svete sa rozpadol koloniálny systém a zmiernilo sa napätie medzi veľmocami. Oproti tomu vtedy vypuklo niekoľko občianskych vojen, bol zavraždený americký prezident Kennedy a svoju činnosť začali niektoré teroristické skupiny... Preskok do dnešných dní znamená isté sklamanie, ale aj nádej: „Raz musí mať svoj koniec aj obludná nadutosť kapitálu, arogancia sily a suverénne postavenie jednej veľmoci.“

Osem rokov po... vypovedá o turistickom priemysle a hlavne o Vysokých Tatrách, ktoré zažívajú v posledných rokoch jednu „morovú ranu“ za druhou; a nejde len o prírodné katastrofy, ale aj o katastrofy spôsobené ľuďmi – jednak bezohľadnými kšeftármi, jednak zaslepenými ochranármi. A tatranská príroda trpí: „Len mocných nášho malého slovenského sveta to všetko doteraz akosi nezaujímalo.“

V tretej úvahe Rozpínavosť sociálneho vesmíru čítame o spoločenských problémoch, vyplývajúcich z prehnanej nerovnosti v príjmoch, zo spupnosti, arogancie a absencie sociálnych kritérií. Za vinníkov hospodárskej krízy autor označuje svetové banky, veľkokapitál, veľkohubých politikov a „nenásytnosť nasýtených“. Konštatuje, že „pažravosť mocných je chytľavá“ a v závere sa dotýka aj morálneho aspektu problematiky, hoci nepriamo, citátom z Ivana Kadlečíka.

Ďalšia úvaha Úbohosť slovenského vzdelávania poukazuje na nedostatočnú úroveň nášho vysokého školstva, ako aj podceňovanie vedy a výskumu. Nasledujúci článok Prázdne miesto po Majstrovi je venovaný spisovateľovi Ladislavovi Ťažkému a jeho už uzatvorenému dielu, ale popritom Čomaj píše o nedvižnosti a pasivite inteligencie. Výsledkom „separovania moci od rozumu“ je naša spoločenská bieda.

V súvislosti s dianím na našej politickej scéne sa často hovorí o nedostatku politickej kultúry. V texte nazvanom Biedna kultúra našich politikov autor usudzuje, že jednoduchšie, zrozumiteľnejšie a presnejšie by bolo hovoriť o kultúre či kultúrnosti politikov – veď túto činnosť robia konkrétni ľudia. A neváha dodať: „Infekcia nevraživosti, hanobenia, výsmechu, urážok a znevažovania sa šíri našou súčasnosťou ako morálny mor...“ Na uvedenú tému nadväzuje článok Gorila ako pád morálky. Aj tu autor zaujíma jasný postoj, keď píše o „záplave špinavostí“ a porušovaní etických zásad.

Príde kapitalizmus s ľudskou tvárou? Posledná kapitola knihy je sondou do dvetisícročných dejín demokracie. Autor si všíma jej minulé aj súčasné podoby, kritizuje partokraciu, priepastné sociálne rozdiely  medzi ľuďmi a štátmi – opakujúc, že príčinou krízy je polarizácia príjmov. Píše: „Bez akýchkoľvek fantazmagorických záverov a katastrofických scenárov možno už dnešný stav považovať za krajne neúnosný.“

Na publicistike Jána Čomaja vidno štylistickú zručnosť. Jeho texty sa dobre čítajú, sú písané ľahkým a pohotovým perom, pritom nie povrchne. Z obsahového hľadiska sa niekde azda priveľmi zdôrazňuje ekonomická stránka problematiky na úkor stránky mravnej, no nejedna myšlienka, s ktorou autor prichádza, je nepochybne zaujímavá a podnetná, obohacuje náš spoločenský diskurz a prispieva k lepšiemu pochopeniu sveta. Žiaľ, predmetné vydanie trpí na redakčnú nedôslednosť. V knihe je viacero jazykových chýb, v obsahu nesedí číslovanie, v troch prípadoch tu nachádzame rozdielne, resp. pomýlené názvy kapitol... Ale Čomajove texty stoja za prečítanie!

Ján Maršálek

::

Recenzia bola pôvodne publikovaná v časopise VOX.

::

PriestorNet :: niečo navyše.