Ján Čomaj: Slovenské bludy a bludiská
Vydavateľstvo Spolku slovenských
spisovateľov 2012
(Recenzia)
Novinár
a publicista Ján Čomaj (1935) sa už vo svojom mladom veku zaradil medzi
popredných slovenských reportérov. Napísal viacero reportážnych, dokumentárnych
a prozaických kníh. Slovenské bludy a bludiská sú zbierkou ôsmych
analytických zamyslení rôzneho tematického zamerania.
V úvahe
s názvom Trocha nostalgie, štipka
nádeje sa autor zaoberá obdobím šesťdesiatych rokov minulého storočia
a porovnáva ho so súčasnosťou. Konštatuje, že staršia generácia sa
rada a často vracia k onomu
desaťročiu, keď došlo u nás k uvoľneniu totality a zmene
spoločenskej klímy. Oživilo sa kultúrne, umelecké a literárne dianie,
ľuďmi prešla pozitívna vlna vlastenectva. Vo svete sa rozpadol koloniálny
systém a zmiernilo sa napätie medzi veľmocami. Oproti tomu vtedy vypuklo
niekoľko občianskych vojen, bol zavraždený americký prezident Kennedy
a svoju činnosť začali niektoré teroristické skupiny... Preskok do
dnešných dní znamená isté sklamanie, ale aj nádej: „Raz musí mať svoj koniec aj obludná nadutosť kapitálu, arogancia sily
a suverénne postavenie jednej veľmoci.“
Osem rokov po... vypovedá o turistickom priemysle
a hlavne o Vysokých Tatrách, ktoré zažívajú v posledných rokoch
jednu „morovú ranu“ za druhou;
a nejde len o prírodné katastrofy, ale aj o katastrofy spôsobené
ľuďmi – jednak bezohľadnými kšeftármi, jednak zaslepenými ochranármi.
A tatranská príroda trpí: „Len
mocných nášho malého slovenského sveta to všetko doteraz akosi nezaujímalo.“
V tretej úvahe
Rozpínavosť sociálneho vesmíru
čítame o spoločenských problémoch, vyplývajúcich z prehnanej
nerovnosti v príjmoch, zo spupnosti, arogancie a absencie sociálnych
kritérií. Za vinníkov hospodárskej krízy autor označuje svetové banky,
veľkokapitál, veľkohubých politikov a „nenásytnosť
nasýtených“. Konštatuje, že „pažravosť
mocných je chytľavá“ a v závere sa dotýka aj morálneho aspektu
problematiky, hoci nepriamo, citátom z Ivana Kadlečíka.
Ďalšia úvaha Úbohosť slovenského vzdelávania
poukazuje na nedostatočnú úroveň nášho vysokého školstva, ako aj podceňovanie
vedy a výskumu. Nasledujúci článok Prázdne
miesto po Majstrovi je venovaný spisovateľovi Ladislavovi Ťažkému
a jeho už uzatvorenému dielu, ale popritom Čomaj píše o nedvižnosti
a pasivite inteligencie. Výsledkom „separovania
moci od rozumu“ je naša spoločenská bieda.
V súvislosti
s dianím na našej politickej scéne sa často hovorí o nedostatku
politickej kultúry. V texte nazvanom Biedna
kultúra našich politikov autor usudzuje, že jednoduchšie, zrozumiteľnejšie
a presnejšie by bolo hovoriť o kultúre či kultúrnosti politikov – veď
túto činnosť robia konkrétni ľudia. A neváha dodať: „Infekcia nevraživosti, hanobenia, výsmechu, urážok a znevažovania
sa šíri našou súčasnosťou ako morálny mor...“ Na uvedenú tému nadväzuje
článok Gorila ako pád morálky. Aj tu
autor zaujíma jasný postoj, keď píše o „záplave
špinavostí“ a porušovaní etických zásad.
Príde kapitalizmus s ľudskou tvárou? Posledná kapitola
knihy je sondou do dvetisícročných dejín demokracie. Autor si všíma jej minulé
aj súčasné podoby, kritizuje partokraciu, priepastné sociálne rozdiely medzi ľuďmi a štátmi – opakujúc, že
príčinou krízy je polarizácia príjmov. Píše: „Bez akýchkoľvek fantazmagorických záverov a katastrofických
scenárov možno už dnešný stav považovať za krajne neúnosný.“
Na publicistike
Jána Čomaja vidno štylistickú zručnosť. Jeho texty sa dobre čítajú, sú písané
ľahkým a pohotovým perom, pritom nie povrchne. Z obsahového hľadiska
sa niekde azda priveľmi zdôrazňuje ekonomická stránka problematiky na úkor
stránky mravnej, no nejedna myšlienka, s ktorou autor prichádza, je
nepochybne zaujímavá a podnetná, obohacuje náš spoločenský diskurz a
prispieva k lepšiemu pochopeniu sveta. Žiaľ, predmetné vydanie trpí na
redakčnú nedôslednosť. V knihe je viacero jazykových chýb, v obsahu
nesedí číslovanie, v troch prípadoch tu nachádzame rozdielne, resp.
pomýlené názvy kapitol... Ale Čomajove texty stoja za prečítanie!
Ján Maršálek
::
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.