Je apokalypsa za rohom?

TÉMA: PRICHÁDZA APOKALYPSA?

Ján Maršálek

Príspevok Vlada Gregora, na ktorý chcem reagovať, sa začína poznámkou akoby nesúvisiacou s ďalším textom: „Nenájdete všetko na internete...“ Pritom práve tieto slová by sme mohli brať ako kľúčové pri hľadaní riešenia viacerých problémov, načrtnutých v článku. Pretože ľudia dneška si myslia, že pojedli všetku múdrosť sveta, alebo ak nepojedli, je im kedykoľvek ľahko dostupná (v intenciách sloganu – všetko je na webe!). Vo svojej namyslenosti sa považujú za múdrejších ako boli ľudia v minulosti, alebo im historické povedomie úplne chýba.

Parafrázujúc Papiniho, stali sme sa pyšnými podozrivou falošnou pokorou – už nič nečakáme zhora, nahovárajúc si, že Boha nepotrebujeme. Je to tragický omyl. Životnú múdrosť nenájdeme cez internetový vyhľadávač!

Kresťanstvo učí o konci sveta i o poslednom súde. Neodporuje tomu ani moderná veda: Vesmír ako večný fenomén je fyzikálne nereálny, má nevyhnutný koniec (Július Krempaský: Veda verzus viera?; s. 84). Môžeme sa síce nádejať, že ide o veľmi vzdialenú budúcnosť, ale keď si to zosobníme, nemôžeme nemyslieť na blížiaci sa vlastný koniec. Fakt smrteľnosti nás núti prijať problém konca života ako aktuálny. Dnešná spoločnosť, zameraná na rýchlosť a výkonnosť, sa však tejto téme vyhýba. A do toho Gregor píše, že „apokalypsa je za rohom“, že sme v situácii, ktorá „smeruje do katastrofy a do reálne sa črtajúcej diktatúry a násilia“.

Už počujem hlasy odporcov a posmievačov, počujem ich iróniu a prudký nesúhlas s takými (pesimistickými, tmárskymi, nepodloženými) rečami. Faktom je, že v európskych rezolúciách a smerniciach sa o niečo takom nepíše... Keď sa však kriticky a bez módnej „politickej korektnosti“ pozrieme na dianie vo svete – ani nie tak vzdialenom, priam našom – zbadáme reálnosť a opodstatnenosť obáv o ďalší vývoj nášho Slovenska, našej Európy, našej zemegule.

Vyvstáva otázka, či ten (zlý) koniec neprivolávame, či si Západ (alebo celé ľudstvo) nepíli pod sebou konár. Gregor naznačuje, že sebazničujúce tendencie vzrastajú (sebeckosť, nezodpovednosť, sociálna nespravodlivosť atď.). Pravdaže, koniec systému, v ktorom žijeme, nemusí byť koncom definitívnym, apokalyptickým, no aj tak bude bolestný (ako každý zlom, každý veľký spoločenský otras). Vyvstáva ďalšia otázka, ktorú skupinu obyvateľstva tie nepriaznivé dopady najviac zasiahnu.

Vskutku, ako čítame v Gregorovom článku, mnohí žijú od výplaty k výplate, a to pre „rozlet papalášov a elitárov rôzneho druhu“. Nuž, je to tak – keď niekto zbohatne, niekto iný schudobnie. Milionár-filantrop musí najprv mnohým ľuďom zobrať, aby potom mohol niekoľkým čosi dať. Napriek tomu ekonomiku nepovažujem za najdôležitejšiu. To je totiž ďalší klam poslednej doby – dávať hmotné a finančné záležitosti na prvé miesto.

Chcem ešte zareagovať na slová Vlada Gregora o „ideálnej morálke“ v nadväznosti na kresťanstvo. Ide o to, myslím, že kresťanstvo sa nemôže vzdať svojho učenia, nemôže prestať hovoriť o ideálnej morálke, aj keď to niektorí nazvú táraním, lebo inak by prestalo byť samo sebou. Iná vec je, do akej miery jednotliví kresťania napĺňajú ideál, ktorý hlásajú. Možno súhlasiť s tým, že každé právo je, resp. má byť spojené s istou povinnosťou a zodpovednosťou.

Okruh tém, ktoré Vlado Gregor v predmetnom článku načal, je priveľký na to, aby sa mohol ľahko a rýchlo uzavrieť. Rád dám preto priestor ďalším hlasom a príspevkom do diskusie. Viac hláv, viac rozumu (alebo viac hláv, viac protichodných názorov?).

Ján Maršálek

::

Diskusný kruh:

Vlado Gregor: Prichádza apokalypsa?