TÉMA: PRICHÁDZA APOKALYPSA?
Ján Maršálek
Príspevok Vlada Gregora, na ktorý chcem reagovať, sa začína poznámkou
akoby nesúvisiacou s ďalším textom: „Nenájdete
všetko na internete...“ Pritom práve tieto slová by sme mohli brať ako
kľúčové pri hľadaní riešenia viacerých problémov, načrtnutých v článku.
Pretože ľudia dneška si myslia, že pojedli všetku múdrosť sveta, alebo ak
nepojedli, je im kedykoľvek ľahko dostupná (v intenciách sloganu – všetko je na
webe!). Vo svojej namyslenosti sa považujú za múdrejších ako boli ľudia
v minulosti, alebo im historické povedomie úplne chýba.
Parafrázujúc Papiniho, stali sme sa pyšnými podozrivou falošnou pokorou –
už nič nečakáme zhora, nahovárajúc si, že Boha nepotrebujeme. Je
to tragický omyl. Životnú múdrosť nenájdeme cez internetový vyhľadávač!
Kresťanstvo učí o konci sveta i o poslednom súde.
Neodporuje tomu ani moderná veda: Vesmír ako večný fenomén je fyzikálne
nereálny, má nevyhnutný koniec (Július Krempaský: Veda verzus viera?; s. 84).
Môžeme sa síce nádejať, že ide o veľmi vzdialenú budúcnosť, ale keď si to
zosobníme, nemôžeme nemyslieť na blížiaci sa vlastný koniec. Fakt smrteľnosti
nás núti prijať problém konca života ako aktuálny. Dnešná spoločnosť, zameraná na
rýchlosť a výkonnosť, sa však tejto téme vyhýba. A do toho Gregor
píše, že „apokalypsa je za rohom“, že
sme v situácii, ktorá „smeruje do
katastrofy a do reálne sa črtajúcej diktatúry a násilia“.
Už počujem hlasy odporcov a posmievačov, počujem ich iróniu
a prudký nesúhlas s takými (pesimistickými, tmárskymi, nepodloženými)
rečami. Faktom je, že v európskych rezolúciách a smerniciach sa
o niečo takom nepíše... Keď sa však kriticky a bez módnej „politickej
korektnosti“ pozrieme na dianie vo svete – ani nie tak vzdialenom, priam našom
– zbadáme reálnosť a opodstatnenosť obáv o ďalší vývoj nášho
Slovenska, našej Európy, našej zemegule.
Vyvstáva otázka, či ten (zlý) koniec neprivolávame, či si Západ (alebo
celé ľudstvo) nepíli pod sebou konár. Gregor naznačuje, že sebazničujúce
tendencie vzrastajú (sebeckosť, nezodpovednosť, sociálna nespravodlivosť atď.).
Pravdaže, koniec systému, v ktorom žijeme, nemusí byť koncom definitívnym,
apokalyptickým, no aj tak bude bolestný (ako každý zlom, každý veľký spoločenský
otras). Vyvstáva ďalšia otázka, ktorú skupinu obyvateľstva tie nepriaznivé
dopady najviac zasiahnu.
Vskutku, ako čítame v Gregorovom článku, mnohí žijú od výplaty
k výplate, a to pre „rozlet
papalášov a elitárov rôzneho druhu“. Nuž, je to tak – keď niekto zbohatne,
niekto iný schudobnie. Milionár-filantrop musí najprv mnohým ľuďom zobrať, aby
potom mohol niekoľkým čosi dať. Napriek tomu ekonomiku nepovažujem za
najdôležitejšiu. To je totiž ďalší klam poslednej doby – dávať hmotné
a finančné záležitosti na prvé miesto.
Chcem ešte zareagovať na slová Vlada Gregora o „ideálnej morálke“ v nadväznosti na kresťanstvo. Ide
o to, myslím, že kresťanstvo sa nemôže vzdať svojho učenia, nemôže prestať
hovoriť o ideálnej morálke, aj keď to niektorí nazvú táraním, lebo inak by
prestalo byť samo sebou. Iná vec je, do akej miery jednotliví kresťania
napĺňajú ideál, ktorý hlásajú. Možno súhlasiť s tým, že každé právo je,
resp. má byť spojené s istou povinnosťou a zodpovednosťou.
Okruh tém, ktoré Vlado Gregor v predmetnom článku načal, je priveľký
na to, aby sa mohol ľahko a rýchlo uzavrieť. Rád dám preto priestor ďalším
hlasom a príspevkom do diskusie. Viac hláv, viac rozumu (alebo viac hláv,
viac protichodných názorov?).
Ján Maršálek
::
Diskusný kruh:
Ďalší príspevok do diskusného kruhu uverejníme o týždeň, v utorok 13. mája.
OdpovedaťOdstrániťJe chybou, myslieť si, že na svete žijú kresťania a tí druhí. Sme ľudia v prvom rade a vo svojej podstate sme odkázaní na spoločnosť v ktorej žijeme a tá nás formuje či chceme, alebo nie.
OdpovedaťOdstrániťOtázkou je prečo a vôbec z čoho vznikajú tieto tendencie delenia na kresťanov a tých druhých, keď predsa žijeme v jednom svete ?
OdpovedaťOdstrániťTriediť ľudí na dobrých a zlých, hodnotných a menej hodnotných je isto nesprávne a neopodstatnené. Zrejme v tom duchu boli napísané dva predchádzajúce komentáre.
OdpovedaťOdstrániťAle skúsme sa na to pozrieť z inej strany. Vnímanie rozdielov je prirodzené. Jedinec zo svojho pohľadu vníma seba a ostatných, svoju rodinu a ostatné rodiny, svoj národ a ostatné národy... Obdobne vnímame rozdiely v názoroch, v politických postojoch, v náboženstve, skrátka v svetonáhľade.
Niektorí povedia: Myslím si to a to, verím tomu a tomu, ale nemusí to byť pravda. Ale keď je človek úprimne o niečom presvedčený, musí svoje presvedčenie brať ako pravdivé! Veď hádam nikto vedome neverí v podvod a klam. Teda ak je niekto napríklad presvedčeným kresťanom, je úplne v poriadku to, že svoju vieru považuje za správnu (najlepšiu, najbližšiu k pravde). Nemôže povedať, že je síce kresťanom, ale aj ostatné viery sú rovnako dobré.
Dúfam, že budem správne pochopený. Nejde mi o vyvyšovanie či znevažovanie, chcem poukázať na to, že pravda sa nemá relativizovať. Napokon, čo som povedal o kresťanoch, platí aj o iných vyznaniach, aj o ateizme. Rozlišujem medzi človekom a názorom. Ľudia sú si rovní, ale ich rozličné názory majú rozličnú hodnotu.
Objektívne vzaté, ak si zoberieme viacero rozdielnych až protirečivých učení, iba jedno z nich je pravdivé, resp. najbližšie k pravde, nemôžu byť pravdivé všetky.
Maličký problém je iba v tom, že filozofický pojem "pravda" nie je totožný so slovom "presvedčenie". Za pravdu sa považuje niečo objektívne existujúce, fakt dokázateľný ľudským vnímaním. Presvedčenie je v podstate viera, ktorá nepotrebuje dôkazy.
OdstrániťVďaka p. Maršálkovi a w abt za múdre a podnetné slová...
OdpovedaťOdstrániť