|
Karol Dučák |
Milióny ľudí po celom svete denne spomenú v rozličných súvislostiach
Ježiša Krista. Sú medzi nimi nielen veriaci ľudia, ale často aj najväčší
odporcovia tejto bezpochyby najvýznamnejšej osobnosti ľudských dejín. Paradoxne
však väčšina z týchto ľudí nemá ani potuchy o tom, ako Ježiš Kristus skutočne
vyzeral a akým človekom bol.
Často sa hovorí, že údajne máme málo spoľahlivých informácií
o fyzickom vzhľade Ježiša Nazaretského, ktorému dali grécke pomenovanie
Kristus, takže nemôžeme zobraziť jeho presnú ľudskú podobu. Je to do istej
miery aj preto, že kresťanskí teológovia zdôrazňujú – síce právom –
predovšetkým božskú podstatu Ježiša Krista, ale pomerne málo hovoria o Ježišovi
ako o človekovi. Je to ostatne pochopiteľné, pretože Ježiš bol v prvom
rade Boh a jeho najdôležitejším poslaním bola spása ľudských duší. Nesmieme
však zabúdať na to, že Ježiš Kristus bol nielen úplný Boh, ale zároveň aj
plnohodnotný človek.
Nie je pravda, žeby sme mali o človekovi Ježišovi Kristovi málo
informácií. V skutočnosti ich máme veľa, aj keď je pravda, že tieto údaje sú
sprostredkované a ťažko ich dokázať exaktne, vedecky, v zmysle ľudskej
učenosti. Ježiš totiž vystúpil na nebesia aj so svojím pozemským telom, takže
nám tu nezanechal svoje telesné pozostatky. Mnohé poznatky však vedci o
Ježišovi získali sprostredkovane, napríklad vedeckým výskumom turínskeho
plátna, šatky z Ovieda, či iných predmetov, ktoré nesú stopy Ježišovho tela a
krvi. Tak sa podarilo získať pozoruhodne veľa poznatkov o človekovi menom
Ježiš Nazaretský.
Mimoriadne bohatým
zdrojom informácií o Ježišovi sú aj vízie katolíckych mystičiek, ktoré
naša Katolícka cirkev akceptuje. Autor článku zozbieral pomerne rozsiahle
kvantum faktov, aby zostavil pomerne precíznu charakteristiku Ježiša Nazaretského
ako človeka. Vedci už dokonca dokázali veľmi presne
vymodelovať skutočnú telesnú podobu Ježiša Krista, ba zistili aj také detaily
ako krvnú skupinu ukrižovaného Spasiteľa. V žilách Ježiša z Nazaretu
pulzovala krv skupiny AB.
Najzákladnejšie údaje o Ježišovi sú všeobecne známe. Ježiš Jozefov z
Nazaretu bol Žid, presnejšie Galilejčan. Jeho materinským jazykom bola
aramejčina. Ježišova matka Mária mala rodičov Joachima z rodu Dávidovho
a Annu z rodu Áronovho. Panna Mária sa narodila svojim rodičom v ich
pokročilom veku. Jej matka Anna mala už okolo 50 rokov a bola dokonca
považovaná za neplodnú podobne ako Alžbeta, matka Jána Krstiteľa. Všetci žili
v Nazarete.
Máriiným manželom bol Jozef Jakubov z Betlehema, z rodu Dávidovho, stolár
v galilejskom Nazarete. Jozef bol Ježišov adoptívny otec. Medzi ním
a Pannou Máriou bol istý vekový rozdiel. Keď sa zasnúbili, mal Jozef 33,
no jeho snúbenica len 14 rokov. Jozef bol dokonca prítomný pri narodení svojej
budúcej manželky a osobne veľmi dobre poznal jej rodičov. Ako zručný
stolár zhotovil pre svoju budúcu manželku aj kolísku. Neskôr Jozef vykonával aj
tesárske práce a tak vstúpil do povedomia celých generácií ľudstva ako
tesár z Nazareta.
V deň svadby mala Panna Mária 16 rokov a Jozef viac ako dvakrát
toľko. Jozef pôvodne vôbec neplánoval vstúpiť do manželstva a podobne ani
Panna Mária, ktorú jej rodičia už v detskom veku zasvätili Bohu
v jeruzalemskom chráme. Obaja snúbenci považovali svoj sobáš za
podriadenie sa vôli Najvyššieho a podľa toho k tomu aj pristupovali.
Pôvodne túžili prežiť svoj život v panenskej čistote a Boh akceptoval ich
pôvodné zámery. Umožnil Jozefovi a Márii zachovať si panenstvo aj
v manželstve, takže Jozef a Panna Mária nenažívali spolu telesne, ale
žili ako brat a sestra. Na druhej strane však nie je pravdou, žeby v ich
vzťahu absentovala láska. Bola to tá najčistejšia a najušľachtilejšia
platonická láska, akú si len možno predstaviť medzi dvoma pozemšťanmi. Keď
Jozef po zhruba troch desaťročiach manželstva zomrel, Mária dlho a hlboko
žialila nad stratou manžela.
Aj keď sa Jozef zrodil s dedičným hriechom a Mária bola
nepoškvrnene počatá, teda bez najmenšieho hriechu, Najsvätejšia Panna sa vždy
vyjadrovala o svojom manželovi s nesmiernou úctou ako
o mimoriadne svätom mužovi. Jozef bol pre ňu manželom, ale zároveň aj
otcom, starším bratom, priateľom, živiteľom a ochrancom v jednej
osobe.
Ježiš bol počatý nadprirodzeným spôsobom. Jeho skutočným otcom bol Boh
Otec nebeský.
Preto bolo materstvo jeho matky aj jeho pôrod bezbolestný. Narodil sa v Betleheme
a bol pridájaný materským mliekom. Najväčšiu časť svojho života však Ježiš
prežil v Nazarete. Svätá rodina zažila mnoho strádania a obživy nikdy
nemala nazvyš, no napriek tomu Ježiš vyrástol na pomerne vysokého, zdatného
muža. Jeho výška 175–180 cm bola na tú dobu nadpriemerná. Na základe výskumov
turínskeho plátna, ale aj podľa vízií mystičiek mal Ježiš štíhlu, ale urastenú,
dobre stavanú postavu, zocelenú tvrdou stolárskou a tesárskou prácou. Bol
svalnatý, ale nebol to žiaden kulturista v zmysle súčasných predstáv.
Vážil približne 75–81 kg.
Podľa všetkých
dostupných zdrojov bol Ježiš veľmi pekný, príťažlivý, mimoriadne charizmatický
muž. Láskavým pohľadom svojich azúrovo modrých očí elektrizoval davy. Nato, že bol Žid, mal výnimočne svetlú pleť, pripomínajúcu slonovinu.
Jeho nádherné plavé vlasy boli upravené a v kaderiach mu splývali až po
plecia. Mal jemné fúzy a bradu. Na rozdiel od Jána Krstiteľa, ktorý mal
zarastenú hruď, Ježiš mal hladkú pokožku bez výraznejšieho ochlpenia. Jeho pomerne
hrubé kolená svedčili o častom kľačaní. Obliekal sa do jednoduchého, no
vznešeného odevu. Ak by sme jeho životosprávu hodnotili dnešnými kritériami,
museli by sme konštatovať, že Ježiš mal racionálnu výživu, ktorú tvorili ryby,
jahňacina, mlieko, syr, chlieb, zelenina, ovocie a iné zdravé prírodné
produkty. Nikdy sa neprejedal a často sa postil. Víno pil veľmi striedmo.
Pomerne málo však spal. Už skoro ráno vstával a dlhé hodiny sa modlil, kým jeho
učeníci ešte spali.
Nesmierne miloval svoju Matku a ona jeho milovala tak, ako žiadna
iná matka nedokáže milovať svojho syna. Ich vzťah bol veľmi jemný, plný
vzájomnej lásky, úcty a rešpektu. Ježiš bol neprekonateľný rečník. Dokázal
bez prípravy rozprávať celé hodiny. Jeho slovná zásoba bola nevyčerpateľná,
jeho argumentácia neotrasiteľná. Nevýslovne miloval ľudí a každá ľudská
bieda ho veľmi dojímala. Kade chodil, konal skutky lásky a milosrdenstva.
Zázračne kriesil mŕtvych, uzdravoval chorých, potešoval zarmútených, vnášal
svetlo do života ľudí. Mal mimoriadne jemnú povahu a jeho súčasníci ho
videli aj plakať. Vynikal silným sociálnym cítením.
Učeníci pod vedením Ježiša boli vlastne priekopníkmi katolíckej charity.
Dostávali dary od bohatších ľudí a tie potom využívali na zabezpečenie
základných životných potrieb, platenie daní a rozdávanie almužien medzi
chudobu. Čím viac rástol počet Spasiteľových prívržencov, tým viac narastali aj
darované sumy a apoštoli tak mohli vykonávať veľmi bohatú charitatívnu
činnosť. Nezdráhali sa dokonca ani vykúpiť človeka z otroctva. Ježiš neraz
pranieroval sociálnu nerovnosť. Povedal napríklad svojim učeníkom: „Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva.
Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do
Božieho kráľovstva“ (Mt 19, 23–24).
Veľavýznamné sú aj slová, ktoré Ježiš povedal bohatému mládencovi: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo
máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mt
19, 21).
V podobnom duchu sa Ježiš počas svojho pozemského účinkovania
vyjadril mnohokrát.
Neznamená to však, že sa úplne vyhýbal boháčom. Miloval napríklad
bohatého Lazára, ktorý mal mimoriadne vyvinutý zmysel pre sociálnu
spravodlivosť. Práve na Lazárovi vykonal úžasný zázrak, keď ho vzkriesil
z mŕtvych štyri dni po smrti. No Lazár nebol jediný boháč, s ktorým
sa Ježiš stýkal. Biblia hovorí o dvoch tajných učeníkoch Ježiša, Jozefovi
z Arimatey a Nikodémovi, ktorí boli členmi židovskej veľrady.
V skutočnosti však Ježiš mal podľa katolíckych mystičiek vo veľrade oveľa
viac prívržencov a ich počet postupne vzrastal.
Ježiš miloval všetkých ľudí. Nevyhýbal sa ani veľkým hriešnikom či
pohanom. Apoštoli sa neraz pohoršovali nad tým, že Ježiš navštevoval pohanov.
Títo hrdí príslušníci vyvoleného národa si mimoriadne zakladali na tom, že sú
niečo viac ako pohania. Lenže Ježiš sa nikdy neštítil pohanov. Veď prišiel na
tento svet preliať svoju krv na kríži za všetkých ľudí na svete a chce spasiť
všetkých, ako o tom píše apoštol Pavol: „Toto je dobré a milé pred Bohom naším Spasiteľom, ktorý chce, aby
boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu. Lebo jeden je Boh a jeden
prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Ježiš Kristus, ktorý vydal seba
samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase“ (1 Tim 2,
3–6).
Kristus prišiel
zomrieť za všetkých ľudí, aj keď nie všetci budú spasení. Apoštol Pavol na mnohých miestach svojich pastoračných listov píše úplne
jasne, jednoznačne a nedvojzmyselne, že Ježiš prelial svoju krv za
všetkých ľudí na celom svete. V Liste Rimanom apoštol Pavol píše: „Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal
ho za nás všetkých...“ (Rim 8, 32).
V Druhom liste Korinťanom píše: „Lebo
nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých,
teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili
pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych“
(2 Kor 5, 14–15). V inom liste sa píše: „Preto
sa namáhame a zápasíme, lebo máme nádej v živého Boha, ktorý je
Spasiteľom všetkých ľudí, najmä veriacich“ (1 Tim 4, 10).
Takže aj keď je známe, že mnoho ľudí skončí vo večnom zatratení, Kristus
prišiel spasiť všetkých ľudí a chce ich všetkých spasiť. Aj hriešnikov,
vrahov, pohanov. Úplne všetkých.
Ježiš miloval aj svojich nepriateľov, ba až do konca miloval aj Judáša
a do poslednej chvíle sa snažil zachrániť jeho dušu. Náš Spasiteľ však
dokázal byť aj tvrdý. Keď bol konfrontovaný s mimoriadnou
nespravodlivosťou, či nepoddajnosťou tvrdohlavých hriešnikov, reagoval veľmi
energicky. Stretnutie s Ježišom nikoho nenechalo chladným. Kto ho stretol,
musel ho buď milovať, alebo nenávidieť. Nikto však neodchádzal po stretnutí
s ním nedotknutý. Jeho prívržencov vo všetkých vrstvách židovskej
pospolitosti neustále pribúdalo, aj preto sa zákonníci a farizeji tak
veľmi ponáhľali s jeho ukrižovaním.
A ešte jedno odporúčanie pre tých, ktorým všetky uvedené informácie
nestačia a chceli by sa pozrieť do tváre skutočnému Ježišovi
z Nazaretu. Aj to je totiž možné. Stačí sa trochu pohrať s počítačom
a vyhľadať si skutočnú Ježišovu tvár na internete. Chce to len trochu času
a dobrej vôle. Príjemný zážitok!
::
Autorom príspevku je Karol
Dučák.
::
Súvisiace články:
Za 4 roky žádný komentář? Divné! Všichni čtenáři jsou spokojeni, a nebo nikdo nečte?
OdpovedaťOdstrániťA nebo nejsou připuštěny pochybovačné otázky: "Jak to ten autor ví?"
Pán Pokorný, na Váš podnet, keď som si všimol komentár, po štyroch rokoch som si znova prečítal tento článok. Považujem ho za zaujímavý. A isto môže vyvolať aj otázky...
OdstrániťTiež sa divím tomu, že doteraz sa k nemu nikto nevyjadril. Myslím, že pochybovačné otázky sú prípustné. Môžeme sa domýšľať: Ľahostajnosť? Nezáujem? Vyťaženosť inými starosťami?
Keďže otázka je adresovaná priamo na autora, dovolím si napísať pár slov. V článku som čerpal predovšetkým z diel katolíckych mystičiek, najviac z diela talianskej mystičky Marie Valtorty. Prečítal som tiež množstvo odborných článkov, týkajúcich sa vedeckých výskumov Turínskeho plátna, šatky z Ovieda, atď. No a toto všetko som samozrejme konfrontoval so Svätým písmom. Z tohto kvanta informácií som zostavil článok o Ježišovi Kristovi. Ubezpečujem všetkých čitateľov, že tento článok nebol nejak narýchlo "zbúchaný", ale vznikal v priebehu niekoľkých rokov v závislosti od množstva informácií, ktoré sa mi hromadili. Dúfam, že takýto stručný komentár postačí.
OdstrániťTento nadherny clanok som objavila az dnes ,je uzasny ,napisany s velkym citom a hlavne s laskou v srdci k nasemu najmilovanejsiemu Panovi Jezisovi Kristovi .Zo srdca zan dakujem , hladala som totiz ,aku vysku mal nas Pan a nasla som toho hodne hodnotneho .Dakujem p. Ducak
Odstrániť