Ježiš Nazaretský ako človek

Karol Dučák

Milióny ľudí po celom svete denne spomenú v rozličných súvislostiach Ježiša Krista. Sú medzi nimi nielen veriaci ľudia, ale často aj najväčší odporcovia tejto bezpochyby najvýznamnejšej osobnosti ľudských dejín. Paradoxne však väčšina z týchto ľudí nemá ani potuchy o tom, ako Ježiš Kristus skutočne vyzeral a akým človekom bol.

Často sa hovorí, že údajne máme málo spoľahlivých informácií o fyzickom vzhľade Ježiša Nazaretského, ktorému dali grécke pomenovanie Kristus, takže nemôžeme zobraziť jeho presnú ľudskú podobu. Je to do istej miery aj preto, že kresťanskí teológovia zdôrazňujú – síce právom – predovšetkým božskú podstatu Ježiša Krista, ale pomerne málo hovoria o Ježišovi ako o človekovi. Je to ostatne pochopiteľné, pretože Ježiš bol v prvom rade Boh a jeho najdôležitejším poslaním bola spása ľudských duší. Nesmieme však zabúdať na to, že Ježiš Kristus bol nielen úplný Boh, ale zároveň aj plnohodnotný človek.

Nie je pravda, žeby sme mali o človekovi Ježišovi Kristovi málo informácií. V skutočnosti ich máme veľa, aj keď je pravda, že tieto údaje sú sprostredkované a ťažko ich dokázať exaktne, vedecky, v zmysle ľudskej učenosti. Ježiš totiž vystúpil na nebesia aj so svojím pozemským telom, takže nám tu nezanechal svoje telesné pozostatky. Mnohé poznatky však vedci o Ježišovi získali sprostredkovane, napríklad vedeckým výskumom turínskeho plátna, šatky z Ovieda, či iných predmetov, ktoré nesú stopy Ježišovho tela a krvi. Tak sa podarilo získať pozoruhodne veľa poznatkov o človekovi menom Ježiš Nazaretský.

Mimoriadne bohatým zdrojom informácií o Ježišovi sú aj vízie katolíckych mystičiek, ktoré naša Katolícka cirkev akceptuje. Autor článku zozbieral pomerne rozsiahle kvantum faktov, aby zostavil pomerne precíznu charakteristiku Ježiša Nazaretského ako človeka. Vedci už dokonca dokázali veľmi presne vymodelovať skutočnú telesnú podobu Ježiša Krista, ba zistili aj také detaily ako krvnú skupinu ukrižovaného Spasiteľa. V žilách Ježiša z Nazaretu pulzovala krv skupiny AB.

Najzákladnejšie údaje o Ježišovi sú všeobecne známe. Ježiš Jozefov z Nazaretu bol Žid, presnejšie Galilejčan. Jeho materinským jazykom bola aramejčina. Ježišova matka Mária mala rodičov Joachima z rodu Dávidovho a Annu z rodu Áronovho. Panna Mária sa narodila svojim rodičom v ich pokročilom veku. Jej matka Anna mala už okolo 50 rokov a bola dokonca považovaná za neplodnú podobne ako Alžbeta, matka Jána Krstiteľa. Všetci žili v Nazarete.

Máriiným manželom bol Jozef Jakubov z Betlehema, z rodu Dávidovho, stolár v galilejskom Nazarete. Jozef bol Ježišov adoptívny otec. Medzi ním a Pannou Máriou bol istý vekový rozdiel. Keď sa zasnúbili, mal Jozef 33, no jeho snúbenica len 14 rokov. Jozef bol dokonca prítomný pri narodení svojej budúcej manželky a osobne veľmi dobre poznal jej rodičov. Ako zručný stolár zhotovil pre svoju budúcu manželku aj kolísku. Neskôr Jozef vykonával aj tesárske práce a tak vstúpil do povedomia celých generácií ľudstva ako tesár z Nazareta.

V deň svadby mala Panna Mária 16 rokov a Jozef viac ako dvakrát toľko. Jozef pôvodne vôbec neplánoval vstúpiť do manželstva a podobne ani Panna Mária, ktorú jej rodičia už v detskom veku zasvätili Bohu v jeruzalemskom chráme. Obaja snúbenci považovali svoj sobáš za podriadenie sa vôli Najvyššieho a podľa toho k tomu aj pristupovali. Pôvodne túžili prežiť svoj život v panenskej čistote a Boh akceptoval ich pôvodné zámery. Umožnil Jozefovi a Márii zachovať si panenstvo aj v manželstve, takže Jozef a Panna Mária nenažívali spolu telesne, ale žili ako brat a sestra. Na druhej strane však nie je pravdou, žeby v ich vzťahu absentovala láska. Bola to tá najčistejšia a najušľachtilejšia platonická láska, akú si len možno predstaviť medzi dvoma pozemšťanmi. Keď Jozef po zhruba troch desaťročiach manželstva zomrel, Mária dlho a hlboko žialila nad stratou manžela.

Aj keď sa Jozef zrodil s dedičným hriechom a Mária bola nepoškvrnene počatá, teda bez najmenšieho hriechu, Najsvätejšia Panna sa vždy vyjadrovala o svojom manželovi s nesmiernou úctou ako o mimoriadne svätom mužovi. Jozef bol pre ňu manželom, ale zároveň aj otcom, starším bratom, priateľom, živiteľom a ochrancom v jednej osobe.

Ježiš bol počatý nadprirodzeným spôsobom. Jeho skutočným otcom bol Boh Otec nebeský.

Preto bolo materstvo jeho matky aj jeho pôrod bezbolestný. Narodil sa v Betleheme a bol pridájaný materským mliekom. Najväčšiu časť svojho života však Ježiš prežil v Nazarete. Svätá rodina zažila mnoho strádania a obživy nikdy nemala nazvyš, no napriek tomu Ježiš vyrástol na pomerne vysokého, zdatného muža. Jeho výška 175–180 cm bola na tú dobu nadpriemerná. Na základe výskumov turínskeho plátna, ale aj podľa vízií mystičiek mal Ježiš štíhlu, ale urastenú, dobre stavanú postavu, zocelenú tvrdou stolárskou a tesárskou prácou. Bol svalnatý, ale nebol to žiaden kulturista v zmysle súčasných predstáv. Vážil približne 75–81 kg.

Podľa všetkých dostupných zdrojov bol Ježiš veľmi pekný, príťažlivý, mimoriadne charizmatický muž. Láskavým pohľadom svojich azúrovo modrých očí elektrizoval davy. Nato, že bol Žid, mal výnimočne svetlú pleť, pripomínajúcu slonovinu. Jeho nádherné plavé vlasy boli upravené a v kaderiach mu splývali až po plecia. Mal jemné fúzy a bradu. Na rozdiel od Jána Krstiteľa, ktorý mal zarastenú hruď, Ježiš mal hladkú pokožku bez výraznejšieho ochlpenia. Jeho pomerne hrubé kolená svedčili o častom kľačaní. Obliekal sa do jednoduchého, no vznešeného odevu. Ak by sme jeho životosprávu hodnotili dnešnými kritériami, museli by sme konštatovať, že Ježiš mal racionálnu výživu, ktorú tvorili ryby, jahňacina, mlieko, syr, chlieb, zelenina, ovocie a iné zdravé prírodné produkty. Nikdy sa neprejedal a často sa postil. Víno pil veľmi striedmo. Pomerne málo však spal. Už skoro ráno vstával a dlhé hodiny sa modlil, kým jeho učeníci ešte spali. 

Nesmierne miloval svoju Matku a ona jeho milovala tak, ako žiadna iná matka nedokáže milovať svojho syna. Ich vzťah bol veľmi jemný, plný vzájomnej lásky, úcty a rešpektu. Ježiš bol neprekonateľný rečník. Dokázal bez prípravy rozprávať celé hodiny. Jeho slovná zásoba bola nevyčerpateľná, jeho argumentácia neotrasiteľná. Nevýslovne miloval ľudí a každá ľudská bieda ho veľmi dojímala. Kade chodil, konal skutky lásky a milosrdenstva. Zázračne kriesil mŕtvych, uzdravoval chorých, potešoval zarmútených, vnášal svetlo do života ľudí. Mal mimoriadne jemnú povahu a jeho súčasníci ho videli aj plakať. Vynikal silným sociálnym cítením.

Učeníci pod vedením Ježiša boli vlastne priekopníkmi katolíckej charity. Dostávali dary od bohatších ľudí a tie potom využívali na zabezpečenie základných životných potrieb, platenie daní a rozdávanie almužien medzi chudobu. Čím viac rástol počet Spasiteľových prívržencov, tým viac narastali aj darované sumy a apoštoli tak mohli vykonávať veľmi bohatú charitatívnu činnosť. Nezdráhali sa dokonca ani vykúpiť človeka z otroctva. Ježiš neraz pranieroval sociálnu nerovnosť. Povedal napríklad svojim učeníkom: „Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva“ (Mt 19, 23–24).

Veľavýznamné sú aj slová, ktoré Ježiš povedal bohatému mládencovi: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mt 19, 21).

V podobnom duchu sa Ježiš počas svojho pozemského účinkovania vyjadril mnohokrát.

Neznamená to však, že sa úplne vyhýbal boháčom. Miloval napríklad bohatého Lazára, ktorý mal mimoriadne vyvinutý zmysel pre sociálnu spravodlivosť. Práve na Lazárovi vykonal úžasný zázrak, keď ho vzkriesil z mŕtvych štyri dni po smrti. No Lazár nebol jediný boháč, s ktorým sa Ježiš stýkal. Biblia hovorí o dvoch tajných učeníkoch Ježiša, Jozefovi z Arimatey a Nikodémovi, ktorí boli členmi židovskej veľrady. V skutočnosti však Ježiš mal podľa katolíckych mystičiek vo veľrade oveľa viac prívržencov a ich počet postupne vzrastal.

Ježiš miloval všetkých ľudí. Nevyhýbal sa ani veľkým hriešnikom či pohanom. Apoštoli sa neraz pohoršovali nad tým, že Ježiš navštevoval pohanov. Títo hrdí príslušníci vyvoleného národa si mimoriadne zakladali na tom, že sú niečo viac ako pohania. Lenže Ježiš sa nikdy neštítil pohanov. Veď prišiel na tento svet preliať svoju krv na kríži za všetkých ľudí na svete a chce spasiť všetkých, ako o tom píše apoštol Pavol: „Toto je dobré a milé pred Bohom naším Spasiteľom, ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu. Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Ježiš Kristus, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase“ (1 Tim 2, 3–6).

Kristus prišiel zomrieť za všetkých ľudí, aj keď nie všetci budú spasení. Apoštol Pavol na mnohých miestach svojich pastoračných listov píše úplne jasne, jednoznačne a nedvojzmyselne, že Ježiš prelial svoju krv za všetkých ľudí na celom svete. V Liste Rimanom apoštol Pavol píše: „Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých...“ (Rim 8, 32).

V Druhom liste Korinťanom píše: „Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych“ (2 Kor 5, 14–15). V inom liste sa píše: „Preto sa namáhame a zápasíme, lebo máme nádej v živého Boha, ktorý je Spasiteľom všetkých ľudí, najmä veriacich“ (1 Tim 4, 10).

Takže aj keď je známe, že mnoho ľudí skončí vo večnom zatratení, Kristus prišiel spasiť všetkých ľudí a chce ich všetkých spasiť. Aj hriešnikov, vrahov, pohanov. Úplne všetkých.

Ježiš miloval aj svojich nepriateľov, ba až do konca miloval aj Judáša a do poslednej chvíle sa snažil zachrániť jeho dušu. Náš Spasiteľ však dokázal byť aj tvrdý. Keď bol konfrontovaný s mimoriadnou nespravodlivosťou, či nepoddajnosťou tvrdohlavých hriešnikov, reagoval veľmi energicky. Stretnutie s Ježišom nikoho nenechalo chladným. Kto ho stretol, musel ho buď milovať, alebo nenávidieť. Nikto však neodchádzal po stretnutí s ním nedotknutý. Jeho prívržencov vo všetkých vrstvách židovskej pospolitosti neustále pribúdalo, aj preto sa zákonníci a farizeji tak veľmi ponáhľali s jeho ukrižovaním.

A ešte jedno odporúčanie pre tých, ktorým všetky uvedené informácie nestačia a chceli by sa pozrieť do tváre skutočnému Ježišovi z Nazaretu. Aj to je totiž možné. Stačí sa trochu pohrať s počítačom a vyhľadať si skutočnú Ježišovu tvár na internete. Chce to len trochu času a dobrej vôle. Príjemný zážitok!

::

Autorom príspevku je Karol Dučák.

::

Súvisiace články:

List z pekla

Čo s dušami samovrahov? Skončia v pekle?

Biedny koniec zradcu