O čítaní

ZÁPISNÍK – 18 / 2014

Čítam rád. Čítanie dobrej, kvalitnej literatúry považujem za bohumilú činnosť, ktorá v spojení s premýšľaním zušľachťuje a formuje človeka. Otázkou je, ako rozpoznať, rozlíšiť dobrú a zlú literatúru. Tu má isto veľký význam výchova a sebavýchova.

Čítanie nemusí byť len kratochvíľnou výplňou voľného času, môže sa stať užitočnou činnosťou, cieľavedomým úsilím, tvorivou prácou. Oboznamovať sa s dielami veľkých autorov minulosti a súčasnosti, hľadať, triediť, spracovávať ich umelecký odkaz, obrazy a myšlienky, odovzdávať ich ďalej, využívať ich aj vo vlastnom živote, to je práca, ktorá si zaslúži uznanie.

Čítanie kníh je radosť, a tá je o to väčšia, o čo lepšiu knihu čítame a o čo lepšie máme podmienky na čítanie. Nájsť si čas, mať ticho, primerané pohodlie, šálku kávy alebo čaju, prípadne pohár dobrého vína... začítať sa do textu, ktorý nás napĺňa a rozochvieva, to je naozaj radosť – dovolená i užitočná, navyše prístupná dnes hádam každému.

Giovanni Papini, jeden z najosobitejších tvorivých duchov nielen Talianska, ale celej kultúrnej Európy prvej polovice 20. storočia , sa v eseji Ako čítam vyznáva zo svojej lásky k literatúre, ku knihám, k čítaniu. Píše o svojich čitateľských návykoch a zážitkoch. Čítanie berie ako obrad, ako tvorivú činnosť, ktorá môže mať rôzne podoby; skúsený čitateľ pristupuje ku knihám diferencovane.

V súvislosti s čítaním Papini poukazuje na potrebu obozretnosti pri prijímaní cudzích myšlienok, čo však nesmie vyústiť do uzavretosti a samozrejme neznamená to, že by sme nemali čítať. Človek musí komunikovať, premýšľať, zvažovať, vytvárať si názor, zaujímať postoj... „Dobre čítať znamená písať,“ teda vypisovať, robiť si poznámky, uvažovať o prečítanom.

Papini čítal veľa, niekedy s ceruzou v ruke, aby mohol do knihy vpisovať svoje poznámky, „nesúcitné výkričníky“ alebo „úkladné otázniky“, znamienka súhlasu či nesúhlasu; inokedy si vypisoval do zošitov alebo na voľné listy úryvky, ktoré sa mu slohovo a myšlienkovo najviac páčili.

O jeho ušľachtilej čitateľskej vášni svedčí úryvok zo spomenutej eseje:

„Na niektoré knihy čakal som roky a mesiace a týždne. Striehol som pred vydavateľstvami ich zjavenie sa vo výkladoch, netrpezlivo ako zamilovaný... A keď som konečne na ceste domov stískal v dlani malý nožík zo slonoviny, aby som rozrezal prvých šestnásť stránok a zachytil letkom prvé slová! Ten deň nemal som chuť vidieť nikoho. I volanie k jedlu mi znelo ako trest. Čakal som večer a cudnú ochranu lampy, ktorá osvetľuje len tie stránky a naše dojímavé rozjímanie.“

Poznámka: Citáty sú z eseje Ako čítam; preložil Blahoslav Hečko (In: Giovanni Papini – Essaye o umení; Elán, 1943).

Ján Maršálek

::

Predchádzajúca stránka Zápisníka: Hľadá sa kresťan.

::

PriestorNet – ponúka viac!