ZÁPISNÍK – 19 / 2014
Máj je v našich
zemepisných končinách považovaný za najkrajší mesiac. Má to svoje
opodstatnenie. V máji nebýva ani veľmi chladno, ani veľmi teplo, príroda
je v rozpuku, dni sa predlžujú a noci skracujú. Život akoby nám chcel
ukázať svoju krajšiu a vľúdnejšiu tvár. A tak akosi prirodzene
spájame tento čas aj s láskou a poéziou.
Poézia má rozmanité
podoby, tak ako život. Ani lásku poézia nezobrazuje len z jednej strany,
povrchne. Lebo všetko má dva konce, nielen palica. Dva konce a viacero spôsobov,
prístupov, nálad, odtienkov. Človek má schopnosť pretvárať svet! Človek sa
rozhoduje – chytá palicu, aby ju použil na to či na ono.
Počúvame o násilnostiach
v susednej Ukrajine, ale aj v iných častiach sveta, o mŕtvych a zranených.
Ako sa s dávkou pýchy vraví, žijeme v informačnej spoločnosti. Ale i to
má svoj druhý koniec. Správami a informáciami rôzneho druhu sme priam
zahltení. A otupení. Už akosi nie sme schopní vnímať, že za každým číslom
pri uvádzaní počtov obetí je konkrétny človek a jeho osud, osud jeho duše,
a pravdaže život jeho blízkych.
Analytici zväčša s cynickým
pokojom, alebo s cynickou vypočítavou zaujatosťou hovoria o konfliktoch
a bojoch. Slzu pritom nevyronia. Nemali by sme radšej počúvať kňazov?
Lovci senzácií
necitlivo, bezostyšne snímajú obrazy ľudského utrpenia. Tuším sa už pred ničím
nezastavia. Vojna v priamom prenose! Zomieranie zachytené na videu! Nie je
to trestné, nemorálne, barbarské?
Akokoľvek budeme
analyzovať, prepočítavať a obracať svet, keď budeme poctiví, nenájdeme nič
lepšie od posolstva evanjelia. Zbytočné nám je túlať sa cudzinou, ak nenájdeme
pokoj v sebe a poklad v dedičstve otcov. Lev N. Tolstoj píše: „To, čo sa nazýva u nás vedou a umením,
je dielo prázdneho rozumu a citu... Základom výchovy je náboženská náuka,
to znamená vysvetlenie zmyslu a poslania života.“ (In: L. N. Tolstoj –
Čítanie na každý deň; Verbum, 2010, preložila Nadežda Lambertová.)
Veru, ani v máji
nemôžem nevidieť, nemôžem obísť temné stránky našej súčasnosti. Niežeby sa
nedali nájsť aj svetlé, len sa mi zdá, že tie temné sú stále tmavšie, černejšie
a väčšie... No predsa, začal som láskou a poéziou, chcem v tom duchu
aj skončiť. Konečné víťazstvo je predsa na strane pravdy, krásy a dobra –
viery, nádeje a lásky. A tak sa oplatí žiť, zvlášť v máji!
Ján Maršálek
::
Predchádzajúca
stránka Zápisníka: O čítaní.
::
Páči sa mi to o poézii, ktorá je pravdivá, lebo vychádza z vnútra.
OdpovedaťOdstrániť