ZÁPISNÍK – 20 / 2014
Vernosť považujem
za jednu z najkrajších a najdôležitejších čností, zvlášť v dnešnom
svete, výrazne poznačenom individualizmom a rozpadom tradičných hodnôt. Z druhej
strany, práve na pozadí súčasných pomerov vernosť vyniká. Je neprehliadnuteľná.
Alebo sa mýlim?
Vernosť sa málokedy
stane centrom záujmu publicistov, verejných činiteľov či širšej verejnosti. Zdá
sa byť nezaujímavá. Lenže bez vernosti by sme sa asi utrápili. Vernosť je
predpokladom dobrých medziľudských vzťahov a do značnej miery aj predpokladom
osobného šťastia.
Nejde len o vernosť
v manželstve. Táto čnosť je potrebná azda v každej oblasti života: vernosť
zásadám, záväzkom, povinnostiam stavu... Vernosť ako životný postoj, ktorý
vedie k zodpovednosti a predvídateľnosti spoločenských väzieb a pohybov.
Opakom vernosti je nevera, alebo výstižnejšie: zrada. Zrada ubližuje a bolí,
poškodzuje obe strany – zradeného i zradcu.
Pravdaže, obsahom
vernosti nie je bezzásadový či bezpodmienečný súhlas so všetkým, čo nás v živote stretne
a čo sa od nás žiada. Každému vyhovieť nemôžeme a asi ani nechceme. Záleží
hlavne na tom, aby sme neklamali sami seba, aby sme nezrádzali vlastné presvedčenie
a svedomie, aby sme zachovávali vernosť svojim dobrým predsavzatiam
a slúžili pravde, ktorú vyznávame!
Uvažujúc o vernosti,
spomenul som si na knihu Antona Hlinku
(kňaz, teológ, filozof, spisovateľ, publicista, 1926–2011) Každý sa môže zmeniť, ktorá je zameraná na osobný rast a vnútornú
premenu človeka. Autor neopomenul ani vernosť. Okrem iného píše: „Akýkoľvek prejav vernosti či nevernosti sa
v konečnom dôsledku vždy odráža pozitívne alebo negatívne na osobe samej. Rastie
vo svojej autentickosti a hodnote, keď ostane verná – najmä svojim mravným
záväzkom. Naopak, človek sa znehodnocuje a odsudzuje sebe, kedykoľvek sa
im spreneverí.“ (In: Anton Hlinka – Každý sa môže zmeniť; Vydavateľstvo Don
Bosco, 1994.)
Vernosť ako čnosť je
vyzdvihnutá viackrát aj vo Svätom písme. Vernosť vedie k poriadku,
k pokoju, k šťastiu, ale iba vernosť spojená s pravdou, vierou,
nádejou a láskou.
Ján Maršálek
::
Predchádzajúca
stránka Zápisníka: Palica má dva konce.
::
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.