Žiadna veľká svetská poklona nenahradí dary Božie
padajúce do lona
Vlado Gregor |
Vo svete prebieha veľký a neustály zápas medzi idealizmom a realizmom,
medzi utópiami a každodenným životom, plným malých aj veľkých starostí a
nezdarov ľudí takzvane obyčajných i takzvane neobyčajných. Milí moji, tými
drobnými a všednými starosťami, tým každodenným bojom o prežitie a o tie malé
ideály a súkromnú spokojnosť zvykneme pohŕdať a nepokladáme ich niekedy za
dôležité.
Veľmi zlé je na tom, že čím je človek hlúpejší, tým menej si svoje omyly
uvedomuje a tým je tvrdší a sebavedomejší v ich obhajovaní. Ľudia iste
potrebujú všeobecné snahy a chcú túžiť po všeobecnom a nespochybniteľnom dobre,
ale títo ľudia vždy narobia viac škody ako tí plahočiaci sa hriešnici, ktorí
stále hľadajú ohľady a kompromisy, aby aspoň niečo pekné zažili.
Málokto sa odváži povedať
priamo ako Kristus, že trpiacich, chudobných a ukrivdených vždy budeme mať
medzi sebou; a práve takýmto ľuďom sa to väčšinou aj zle počúva a dajú si preto
balamutiť hlavy všelijakými apoštolmi, spasiteľmi a reformátormi.
Najväčším pokušením je asi nevnímať to, čo vidíme okolo seba, nepovažovať
to za Božiu vôľu a neustále, tvrdohlavo a bez sebakritiky to chcieť
napravovať a vylepšovať. Opakovane sa nám to nedarí a chyby si nepriznávame ani
sami pred sebou, či už z hlúposti, alebo ešte horšie, z úmyselného
pokrytectva a kamuflovania... Vždy to ešte môžeme zvaliť aj na nejakého toho
diabla a satana, alebo na akýchsi sabotérov a „prekážačov“, ktorí nedokázali
pochopiť a plniť naše perfektné úmysly a ideály...
Snažiť sa byť
úžasný a výnimočný je iste prirodzené a ja sám som sa o to opakovane pokúšal, ako sa to v Písme
charakterizuje, „pokúšaný vlastnou žiadostivosťou“, ale našťastie a z Božej
milosti som vždy dostal od života takú facku, že som precitol. Človek sám osebe sa bez takýchto milostí a ráznych
ponaučení ťažko dopracuje k aspoň minimálnej skromnosti, v náboženskej reči k
pokore, alebo vo svetskom jazyku k sebakritike a reálnemu chápaniu vecí a
procesov okolo seba.
Preto aj z vlastnej skúsenosti si dovolím vystríhať mladých, aby si viac
vážili starých a aby niekedy skromne počkali a vydali sa inou cestou, než
tou, ktorá sa im vidí ružová, priama a oslnivo jasná. Môžu si pokaziť celý
život a napriek formálnym výsledkom, kariére a hodnoteniu zo strany „tohto
sveta“ sa budú hanbiť za to, čo predvádzali a ich bilancovanie bude úbohé a
negatívne.
Možno naposledy vyzývam: Nepodceňujte človeka a jeho bežné starosti
a malé radosti! Nesúďte a nebudete súdení; a akou mierou meriate, takou aj
vám namerajú; a ak dokážete sami seba obmedziť a občas „zaliezť do búdy“,
naozaj vám tá plná a natrasená miera často sama padne do lona.
(18. 6. 2014)
::
Autorom príspevku je Vlado Gregor.
Autorom príspevku je Vlado Gregor.
::
Súvisiace články:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.