(Z Pisárovho
glosára)
Stále viac slov
a obrazov – a stále menej hodnoverných informácií. Stále viac
napodobnenín a úškrnov – a stále menej prirodzenosti a dobrej
zábavy.
Senzácie,
pikantérie, klebety, domnienky a dohady, polopravdy, lepkavé obálky
a zavádzajúce titulky, množstvo reklamy a nezriedka vedomá
manipulácia; proklamovaná nezávislosť v skutočnosti obmedzovaná
a deformovaná záujmami majiteľov… To je obraz väčšiny súčasných masovokomunikačných
prostriedkov. Áno, trochu zveličujem, ale iba trochu. Pretože, som o tom
presvedčený, situácia v tejto oblasti je povážlivá.
Máme desiatky,
možno stovky tlačených periodík, desiatky rozhlasových a televíznych
staníc. Ale naozaj si máme z čoho vyberať? Aké percento z tejto
ponuky neuráža dôstojnosť človeka? Pritom majú médiá stále väčšiu moc, stále
väčší vplyv na zmýšľanie ľudí. Stali sa sociálnym priestorom, v ktorom
človek žije, je v ňom priam ponorený. Má však tiež príležitosť, najmä
prostredníctvom internetu, podieľať sa na tomto procese. Moderné technológie to
umožňujú. Určite o tom vie svoje údajne už 50 miliónov blogerov.
Čítanosť,
respektíve sledovanosť sa stala modlou, ktorej je podriadené všetko, od výberu
tém a spôsobu ich spracovania až po personálnu politiku. Akoby boli „píplmetre“
meračmi kvality. Nad touto modlou popularity či úspechu však stojí ešte jedna,
a zrejme vplyvnejšia, oddávna nás pokúšajúca v podobe zlatého teľaťa.
Zdá sa, že vo sfére
kultúry a umenia začína platiť nepriama úmera: čím chabejší produkt, tým väčší
ohlas u publika, alebo naopak: čím menej záujemcov, tým väčšia hodnota
diela. Ale to už poukazuje na niečo iné a závažnejšie – na úroveň našej
kultúry a kultúrnosti.
:: Bohdan Pisár glosuje: Nabudúce o krížoch vedľa našich ciest.
:: Predchádzajúca glosa: Mánia premenovávania.
Pravdou, žiaľ Bohu, je, že z masmédií sa obyčajný občan, nikdy nedozvie skutočnú pravdu. Je to alogizmus, ale nemožno ho spochybniť. Nebyť alternatívnych médií, obyčajný občan by sa skutočnej pravdy nikdy nedopátral. Ako je to možné? Prečo sa o skutočnej pravde dozvedáme z alternatívnych médií a oficiálne médiá nás kŕmia výmyslami?
OdpovedaťOdstrániťMyslím, že za je tým aj v článku spomínaná túžba po úspechu a zisku (niekedy za každú cenu), ale aj zmes konformizmu, ľahostajnosti, oportunizmu... Proti prúdu sa ťažko pláva. A prorokov umlčiavali nielen v starom Izraeli.
Odstrániť(Pekne to povedal kňaz Marián Kuffa v istom rozhovore: Prorok nie je človek predpovedajúci budúcnosť, je to človek ohlasujúci Božiu vôľu.)
Keď však oficiálne médiá zlyhávajú, vyvstáva ďalší problém - ako rozpoznať (v bludisku názorov) pravdu od klamstva, dobrú informáciu od klebety... Pretože odchýlky od normy prechádzajú neraz do úchyliek a extrémov (príkladom môžu byť niekedy až bizarné konšpiračné teórie, alebo politický extrémizmus).
Služba a informovanosť sa vytráca už aj vo verejnoprávnych médiách na verejnosti. Aký obraz to potom spoločnosti vysiela do sveta? Je dovolené klamať, relativizovať a to v priamom prenose. A svedomie, akoby ostalo otupené, a obraz človeka nadobro pokrivený. Pravda už neexistuje, dovolené je takmer všetko.Človek môže oklamať druhých, ale nikdy neoklame seba a svoje svedomie a Boha už vôbec nie... Aké postavenie mali média v minulosti?
OdpovedaťOdstrániť