Stredovek – mýty a fakty

Régine Pernoudová: Mýty a fakty / Bodka za stredovekom

Bratislava, Lúč, 2005

Kniha francúzskej historičky objasňuje tisícročné obdobie histórie, ktoré zvykneme nazývať stredovek. Často ho pritom spájame s nelichotivými prívlastkami: temný, krutý, dogmatický a podobne. Je však namieste otázka, či vieme, čo vlastne stredovek je. Chápeme ho správne?

Autorka poukazuje na chabé historické povedomie a hlbokú neznalosť širokej verejnosti, ale aj časti takzvanej inteligencie, ktorá sa prejavuje vo veľmi skreslenom, pokrivenom a nespravodlivom hodnotení tohto dejinného obdobia.

Problémom býva už akceptovanie jeho časových hraníc, viacerí doň jednoducho zaraďujú takmer všetky udalosti, ktoré sa podľa nich udiali kedysi dávno a ktoré vnímajú negatívne. Spomína aj konkrétne príklady. Povedzme „prípad Galileo“. Ako píše, v Národnom archíve musela „inak veľmi kultivovanú“ asistentku presviedčať, že „prípad Galileo“ časovo nepatrí do stredoveku, ale spadá do obdobia klasicizmu (Galileo žil v rokoch 1564 až 1642).

Stredovek je epocha historického vývoja Európy. Tento pojem zaviedli humanisti na označenie obdobia medzi antikou a renesanciou antiky. Začína sa pádom Rímskej ríše (476) a končí sa podľa zaužívanej periodizácie okolo roku 1500 (objavenie Ameriky – 1492, začiatok reformácie – 1517, v strednej Európe bitka pri Moháči – 1526). Z hľadiska náboženských dejín, podľa Pernoudovej, možno považovať za koniec stredovekej Cirkvi Tridentský koncil (1547–1563).

Neexistuje opravdivé, celostné poznanie bez poznania histórie. Pri jej hodnotení treba zohľadňovať dobové kritériá a hodnotový rebríček, „lebo inak sa historik zmení na sudcu“. Stredoveký život bol decentralizovaný a založený na dohodách a zmluvách, na dôvere medzi ľuďmi. Dôležitá bola prísaha a dodržanie sľubu – pravdaže, porušenie sa trestalo. A hlavne, stredoveký život bol sýtený náboženskou (kresťanskou) vierou.

Pernoudová píše, že „budeme musieť čeliť ohromnému množstvu predsudkov a prebrodiť sa morom ľahostajnosti“, aby sme sa dostali k pravdivému obrazu stredoveku. V záujme toho sa usiluje odbúravať mýty a nastoľovať fakty. Oboznamuje nás s kladnými stránkami daného obdobia, no nezakrýva ani tie horšie. Skrátka, ľudia aj vtedy mali svoje radosti i starosti. Počas tohto tisícročia sa prirodzene stalo všeličo dobré i zlé. Jednostrannosť a skratkovitosť hodnotenia takého dlhého časového úseku nie je prípustná ani ospravedlniteľná.

Z mnohých aspektov, ktoré autorka berie do úvahy a ktoré konkretizuje, aby ich mohla lepšie vysvetliť, vyberme, pars pro toto, aspoň jeden – otroctvo. Patrí nepochybne k najväčším morálnym zlyhaniam ľudstva. Pritom sa akosi čudne a cudne obchádza fakt, že v stredovekej Európe otroctva nebolo, na rozdiel od staroveku a novoveku (k masovému znovuzavedeniu otroctva došlo v 16. storočí v súvislosti s kolonizáciou Nového sveta a vinu na tom majú Európania). Stredoveké nevoľníctvo nemožno k otroctvu prirovnať.

Kniha Réginy Pernoudovej Mýty a fakty / Bodka za stredovekom je obohacujúcim čítaním. Z nášho hľadiska je istým nedostatkom to, že sa zameriava temer výlučne na dejiny Francúzska. Napriek tomu prináša nemálo informácií a myšlienok širšieho dosahu. Slovenské vydanie (preložila Stanislava Moyšová ) je navyše obohatené úvodným slovom profesora Milana S. Ďuricu.

Ján Maršálek

::

Súvisiaci príspevok: Pôst, pokánie, pokora.