|
Karol Dučák |
Ide o princípy, na ktorých stojí zdravá
spoločnosť
Pomerne dlho som sa k problematike „Conchity Wurst“ verejne
nevyjadroval. (V európskej speváckej súťaži Eurovision Song Contest – Eurovízia
– zvíťazil transvestita Thomas Neuwirth, ktorý vystupuje pod menom Conchita
Wurst.) Mlčal som z viacerých dôvodov. Najprozaickejším
a najvážnejším bol nedostatok času. Okrem toho som v poslednej dobe
asi najčastejšie uverejňovaným autorom PriestorNetu. Nechcel som si vytvárať
monopol na názory a očakával som, že sa do diskusie k môjmu
predchádzajúcemu článku Kam to speješ, Rakúsko? zapojí viac ľudí.
Zápasil som sám so sebou, či sa k tomu vôbec vracať. Mám však pocit, že
v tejto problematike zostalo veľa vecí nedopovedaných, a keďže ide
o problém, ktorý naozaj ohrozuje základy zdravej spoločnosti, prevážili
argumenty v prospech uverejnenia nasledujúceho príspevku.
Snažím sa problematiku spracovať z viacerých uhlov pohľadu. Ten
prvotný je jasný. Sväté písmo praktizovanie homosexuality jednoznačne zavrhuje.
Už v Starom zákone čítame: „Nesmieš
nečisto obcovať s mužom tak, ako sa pohlavne obcuje so ženou. To by bola
ohavnosť!“ (Lv 18, 22). V tej istej Knihe Levitikus je odsúdenie
homosexuálneho správania aj na inom mieste (Lv 20, 13).
Rovnako nekompromisné zavrhnutie praktizovania úchylných sexuálnych
praktík nachádzame aj v Novom zákone vo viacerých listoch apoštola Pavla.
V Liste Rimanom píše: „Preto ich Boh
vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk s mužmi
za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou
a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému; muži s mužmi páchali
nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie“
(Rim 1, 26–27). V podobnom duchu sa apoštol národov vyjadruje aj
v iných dvoch listoch (1 Kor 6, 9–10; 1 Tim 1, 8–11).
Homosexuálne
konanie je teda jednoznačne proti Bohu. Je však aj proti človeku. Mnohé krajiny, zvlášť tie s vysokou životnou úrovňou, vymierajú.
Pôrodnosť klesá. Dieťa sa bez problémov môže narodiť len zo sexuálneho spojenia
muža a ženy. Každý iný spôsob – teda napríklad umelé oplodnenie – je
Pandorinou skrinkou, ktorej otvorením sa problémy nielenže nevyriešia, ale
dokonca znásobujú.
Nezabudnem na americký film, nakrútený podľa skutočnej udalosti.
Manželský pár, ktorý nemohol mať deti, si objednal vynosenie dieťaťa
u zdravej matky – rodičky. Túto mladú ženu oplodnili spermiami manžela.
Úlohou rodičky bolo porodiť dieťa a odovzdať ho bezdetným manželom. Stalo
sa však čosi, čo nik nečakal. Náhradná rodička si natoľko zamilovala dieťa,
ktorého biologickou matkou v skutočnosti bola, že sa ho už nedokázala
natrvalo vzdať. Napriek tomu, že s manželmi uzavrela zmluvu
o zrieknutí sa dieťaťa v ich prospech, biologická matka niekoľkokrát
uniesla vlastné dieťa, takže do prípadu bola postupne zainteresovaná polícia
i súdnictvo. Prípad sa nikdy nepodarilo vyriešiť k obojstrannej
spokojnosti zainteresovaných strán.
V živote som
sa už mnohokrát presvedčil o jednej veci. Najlepšie riešenia prináša vždy
Boh. Potvrdzuje sa to aj v tomto prípade. Spomínaným manželom Boh
neumožnil mať dieťa, ale oni si mysleli, že môžu využiť poznatky ľudskej vedy,
aby mohli obísť Božiu vôľu. Znovu a znovu sa utvrdzujem v presvedčení, že
vždy a za každých okolností máme ponechať riešenie našich problémov na
Bohu. Keď si človek osobuje právo suplovať Boha, spravidla stroskotá. Aj pre
výchovu detí môže poskytnúť optimálne podmienky jedine klasická rodina
s jedným otcom a jednou matkou. Výskumy renomovaných odborníkov
dokazujú, že výchova adoptovaných detí pármi rovnakého pohlavia natrvalo
negatívne poznačí psychiku takto postihnutých detí.
Aby som však nepôsobil dojmom mentora, ktorý sa oháňa poučkami
a citáciami, ale chýba mu ľudský rozmer, načrtnem problém z iného
uhla. Na jednej strane stojí Sväté písmo, a to nepustí. V žiadnom
prípade nemožno povedať, že homosexualita, resp. homosexuálne správanie je
dobrá vec. Naopak, musíme konštatovať, že je to deviácia, úchylka, čosi
nezdravé, nenormálne. Konštatuje to ostatne aj aktuálny Katechizmus Katolíckej
cirkvi (skratka KKC), uvádzajúci, že Sväté písmo predstavuje skutky
homosexuality ako ťažkú zvrátenosť a Tradícia, opierajúca sa o Sväté
písmo, považuje homosexuálne skutky za vnútorne prevrátené. Na základe toho KKC
uzatvára, že homosexuálne skutky nikdy „nemožno schvaľovať“ (KKC 2357).
Lenže
najdôležitejším Božím príkazom je príkaz lásky k Bohu
a k blížnemu a ten nám káže milovať aj ľudí, ktorí sú iní
ako my, teda aj homosexuálov a ľudí trpiacich akoukoľvek sexuálnou
deviáciou.
Dokážem pochopiť, že niektorí ľudia nevlastnou vinou majú problém
s vlastnou identitou. Keďže v Rakúsku, kde pracujem, pomaly niet dňa,
v ktorom by sa neobjavil nejaký článok o Thomasovi Neuwirthovi,
vystupujúcom pod menom Conchita Wurst, chtiac-nechtiac som sa o tomto kontroverznom
človeku dozvedel veľa vecí. Je takpovediac hračkou prírody, akousi podivnou
kombináciou mužských a ženských prvkov. Kým vystupoval ešte bez brady
a fúzov, mal žensky jemnú tvár. Aj keď som heterosexuál, musím
konštatovať, že Thomas Neuwirth, ešte kým nebol Conchitou Wurst, bol veľmi
pekný chlapec a svojím zovňajškom právom vzbudzoval sympatie okolia.
Z toho, čo som o ňom zistil, však nepochybujem o tom, že preňho
bolo ťažké zorientovať sa sám v sebe. Nemám problém s tým, aby som
uznal jeho ťažkosti, ba nemám problém ani s tým, aby som voči nemu
pociťoval lásku k blížnemu, ktorú odo mňa vyžaduje Sväté písmo. Jedným
dychom však musím odsúdiť jeho exhibicionizmus, provokatívne správanie sa,
prekračovanie hraníc vkusu, slušnosti, morálky.
Ak by bol Thomas
Neuwirth iba umelcom, spevákom, bolo by všetko v poriadku. Lenže tento
spevák ďaleko prekračuje hranice svojho umenia a stáva sa poslom šírenia
morálneho úpadku. A toto mi už jedno nie je, pretože svojím
počínaním ohrozuje morálku spoločnosti. Jeho vyzývavé priesvitné oblečenie spôsobuje,
že niekedy je na javisku viac nahý ako oblečený. Pri vystúpeniach neraz
vyžadoval vyslovene ženskú šatňu, chodil na ženskú toaletu a dal sa počuť,
že chce ženám v Rakúsku vybojovať väčšie práva. Známy sa stal svojou
okrídlenou výzvou: „Dámy, prebuďme sa!“;
na čo mu odporcovia odpovedali jedovatou antivýzvou: „Ženy, ohoľte sa!“
Thomas Neuwirth požaduje neakceptovateľné privilégiá pre ľudí so
sexuálnou úchylkou a dokázal si už omotať okolo prsta mnohých rakúskych
politikov, ktorí prisľúbili viac angažovanosti v prospech sexuálnych
menšín. Čaru rakúskeho transvestitu podľahli aj mnohí iní politici Západu.
Našťastie nie všetci. Švajčiarsky politik Toni Bortoluzzi označil Thomasa
Neuwirtha za „časť vychvaľovaného
chybného vývoja spoločnosti“. Okrem toho o ňom povedal: „On alebo ona zastupuje spoločenskú
dekadenciu. Takíto ľudia neprejavujú nijakú toleranciu, ak poviem otvorene
čosi, čo im nevyhovuje.“ (Citované podľa: Politiker: Conchita ist soziale
Fehlentwicklung. In: Österreich. 16.
6. 2014. Nr. 2663, s. 7.)
Aby sme pochopili, o čo šíriteľom kultúry sexuálnej zvrhlosti
skutočne ide, je potrebné analyzovať ich činy a vyjadrenia. Nedávno som
v rakúskej tlači zachytil rozhovor so známou rakúskou lesbickou
europolitičkou menom Ulrike Lunacek, ktorá sa okrem iného vyjadrila takto: „My, lesbičky, gayovia, bisexuáli
a transgenderi sa nedáme vyhnať z centra spoločnosti.“ (Citované
podľa: Wir Lesben und Schwule lassen uns nicht vertreiben. In: Österreich. 16.6.2014. Nr. 2663, s. 5.)
Som vďačný rakúskej
političke, že sa takto vyfarbila a prezradila zrejme viac, než mala
pôvodne v úmysle. Hlásateľom sexuálnej zvrhlosti v skutočnosti nejde
o ich práva, ale o to, aby mali trvalé miesto v centre spoločnosti!
Oni, sexuálna menšina, chcú hýbať spoločnosťou, diktovať jej svoje požiadavky.
Chcú nás, väčšinu spoločnosti, presvedčiť, že normálni sú vlastne oni
a nenormálni sme my, ich spoluobčania.
Ak to takto pôjde ďalej, časom nás budú chcieť presvedčiť, že byť trebárs
bisexuálom je celkom normálne, takže podľa nich nemôže byť na škodu, ak si
milujúci manžel nájde popri svojej manželke ešte nejakého priateľa,
s ktorým by praktizoval homosexuálny styk. Ak sa odstráni hrádza,
zadržiavajúca mravnú zvrhlosť, ako hlboko klesne ľudská spoločnosť? Veď vo svete
už bol zaznamenaný prípad troch žien, ktoré spolu žijú v homosexuálnom
zväzku! Budeme mať časom „rodiny“ s piatimi ženami či piatimi mužmi? Bude
potom existovať nejaká hranica, ktorú by nebolo možné prekročiť?!
Správanie sa šíriteľov sexuálnej „tolerancie“ vo mne vyvoláva spomienky
na jedného môjho švajčiarskeho „parťáka“. Zámerne neuvádzam nijaké konkrétne
údaje o ňom, aby som chránil jeho súkromie. Onen Švajčiar sa po krátkom
manželstve rozviedol a dlhé roky žil sám. Trpel takpovediac chorobnou pravdovravnosťou.
Často otravoval okolie historkami o svojom masturbovaní. Nezabudol pri tom
uviesť detaily. Keby to robil len v súkromí, nebolo by to také zlé. Lenže
on – zvlášť keď si vypil – bol schopný takéto historky verejne prezentovať aj
v reštaurácii či inde na verejnosti. Vznikali trápne situácie.
Niekto by mi mohol
oponovať, že vulgarizujem problematiku. Priznávam. Vulgarizujem a robím to
dokonca zámerne, pretože mnohí ľudia si závažnosť problémov uvedomia až vtedy,
keď to človek zveličí. Predstavte si, že prídete
do reštaurácie a niekto začne verejne vykladať pikantérie o tom,
kedy, kde a ako masturbuje. Asi by vám takýto človek pokazil náladu.
Nemusí každý, kto je nejakým spôsobom úchylný, kaziť spoločenské ovzdušie
pikantnými detailmi o svojej úchylke. Práve toto však často robia
šíritelia mravnej zvrhlosti v spoločnosti. Navyše nás vyzývavým spôsobom
vydierajú svojimi nadštandardnými neakceptovateľnými požiadavkami, ktorými
ohrozujú zdravé základy spoločnosti. Tým sa stávajú pre spoločnosť hrozbou,
ktorú nesmieme podceňovať.
Aký postoj teda
máme k homosexuálom zaujímať my, katolíci? Ak budú ľudia so sexuálnou
deviáciou žiť v rámci tých mantinelov, ktoré im slušná spoločnosť môže
vymedziť, môžeme a máme ich zahrnúť láskou ako každého blížneho. Musíme tolerovať aj prípadné spolužitie dvoch príslušníkov rovnakého
pohlavia. Aj napriek tomu sme však povinní pomáhať im nájsť cestu k Bohu.
KKC uvádza: „Homosexuálne osoby sú
povolané k čistote. Pomocou čnosti
sebaovládania, výchovy k vnútornej slobode, niekedy aj udržiavaním nezištného priateľstva, za pomoci
modlitby a sviatostnej milosti sa môžu,
ba musia postupne a rozhodne približovať
ku kresťanskej dokonalosti“ (KKC 2359).
Ak majú homosexuálne osoby v srdci dosť pokory a lásky
k Bohu a k blížnemu, ak sa v rámci svojich síl úprimne snažia
zbaviť sa svojej sexuálnej úchylky – a už neraz boli zaznamenané prípady
úspešného vyliečenia sa z homosexuality – môžu dosiahnuť aj spásu duše.
V nijakom prípade však nemožno povýšiť spolužitie homosexuálneho
páru na úroveň manželstva! A už vonkoncom nemožno súhlasiť s tým, aby
homosexuálne páry vychovávali deti! Každá snaha o povýšenie zväzku dvoch
partnerov rovnakého pohlavia na úroveň manželstva je od začiatku pomýlená,
a preto je potrebné proti takýmto snahám čo najrozhodnejšie bojovať.
Slušne, nenásilne, ale rozhodne, ako to vidíme vo Svätom písme.
::
Autorom príspevku je Karol
Dučák.
::
Konferencia biskupov Slovenska vydala včera (18. 6. 2014) vyhlásenie k šíreniu rodovej ideológie:
OdpovedaťOdstrániťhttp://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140618026
Katolícke noviny (č. 25/2014) priniesli rozhovor so spisovateľom, scenáristom a producentom dokumentárnych filmov Stefanom Mazzeom. Citujem jeho slová súvisiace s témou vyššie uvedeného článku:
OdpovedaťOdstrániť"Boj o srdcia a duše katolíkov a kresťanov sa odohráva na televíznej obrazovke. Mnohí ľudia si to neuvedomujú, ale je to tak. Svetská televízia ich ovplyvňuje a diktuje im svoje názory, ktoré si postupne osvoja. Dokazuje to aj tohtoročná súťaž Eurovízia. Nato, aby Eurovíziu vyhral niekto, kto pôsobí neprirodzene a čudne; nato, aby zaňho hlasovali bežní ľudia z celej Európy, tak nato treba dlhodobé vymývanie mozgov, teda aj dlhodobé vysedávanie pred televíznou obrazovkou a vystavovanie sa jej vplyvu."
V plnom rozsahu súhlasím s predchádzajúcimi príspevkami do diskusie. Stotožňujem sa s názorom, že len dlhodobé vymývanie mozgov masmédiami môže pripraviť živnú pôdu pre presadzovanie mravnej zvrhlosti v spoločnosti. Konštatujem to aj v Rakúsku, vlasti Conchity Wurst. Z tohto dôvodu som začal bojkotovať denník Österreich, ktorý vychádza v pracovných dňoch a je k dispozícii zdarma vo zvláštnych stojanoch po celom Rakúsku. Keďže ho možno dostať zdarma, patrí k najčítanejším novinám v krajine našich susedov. Pracujem v Rakúsku už pomerne dlhú dobu a ak som chcel mať aspoň zbežný prehľad o dianí vo svete, bežne som si tieto noviny bral z najbližšieho stojana a vo svojom prechodnom bydlisku som si ich prečítal. Pomáhalo mi to nielen získať prehľad o udalostiach v Rakúsku a vo svete, ale zároveň sa neustále zdokonaľovať v nemčine. Lenže už pár mesiacov som deň čo deň nachádzal v týchto novinách reklamu Conchity Wurst s veľavravným heslom: „Das Wunder Conchita. Warum sie alle lieben.“ (Zázrak Conchita. Prečo ju všetci milujú.)
OdstrániťV prvom rade je zrejmá senzáciechtivosť redakcie denníka a jej zámer aj pomocou takejto bombastickej reklamy zvýšiť náklad novín. Treba však dodať, že tá reklama je založená na lži. Pravda je totiž taká, že Conchita Wurst má v Rakúsku aj smrteľných nepriateľov, dokonca dostávala výhražné anonymy, takže si musela zabezpečiť osobnú ochranku, ktorá ju sprevádza na jej vystúpeniach. Takisto rakúski kresťania, zvlášť starší ľudia, ju hodnotia so značnou dávkou dešpektu. Lenže redakcia novín si evidentne osvojila Voltairovo heslo, ktoré tak úspešne používal smutne známy šéf nacistickej propagandy, Joseph Goebbels. To heslo hovorí, že stokrát opakovaná lož sa napokon stane pravdou. Aj reklama Conchity Wurst je založená na stokrát opakovanej bombastickej lži. Lenže takto predsa funguje mainstream! A tak som od včera začal denník Österreich bojkotovať. Je mi jasné, že ak chcem mať objektívne informácie o dianí vo svete, nedozviem sa ich z mainstreamu, ale z nezávislých internetových médií. Takže som napokon nič nestratil.