Jóbovské otázky

Vlado Gregor: Svedectvo času

Bratislava, Post Scriptum, 2011

Vlado Gregor (ročník 1958) – bývalý dorastenecký majster Československa v desaťboji, teraz knihovník a publicista, no v prvom rade filozof – už viac než tri desaťročia premýšľa a píše o rôznych spoločensko-politických a náboženských témach. Zaujíma ho najmä postavenie Slovenska vo svete, naša národná minulosť i súčasnosť, vzťah kresťanstva (katolicizmu) k iným vierovyznaniam, sociálne otázky a osobitne problém zla a nespravodlivosti vo svete, v živote spoločenstva i jednotlivca.

Autor dlhé roky svoje práce rozširoval formou samizdatov (za čo si v minulom režime vyslúžil pozornosť Štátnej bezpečnosti), príležitostne (po zmene režimu) aj časopisecky a na internete, teraz ich zhrnul do obsažného knižného zväzku, ktorý v celosti predstavuje jeho mysliteľskú tvorbu. Ide o dielo vskutku pestré – kniha obsahuje zväčša krátke texty, ktoré majú charakter úvah, prípadne glos alebo poznámok, prednášok či epištol; obsahuje tiež (okrajovo) príležitostné verše, úryvky z korešpondencie, ba aj niekoľko recenzií od iných autorov, hodnotiacich Gregorovu tvorbu. Vzhľadom na rozsah knihy a rozmanitosť prítomných textov by vydaniu prospel podrobnejší štruktúrovaný obsah, ako aj menný a vecný register, prípadne zoznam citácií. Tak či onak, kniha je zaujímavým čítaním, ozajstným svedectvom času.

Vlado Gregor píše zanietene, zaujato, niekedy priam s prorockým zápalom; dá sa povedať, že uvažuje hlavou i srdcom. Nevyhýba sa ani tvrdej kritike a sebakritike. Zaoberá sa neraz závažnými filozofickými otázkami, no nestráca pritom zo zreteľa problematiku každodenného života obyčajných ľudí. Na jednom mieste konštatuje (s. 349): „Nemyslite si, že písanie mi robí radosť a túžim byť slávny. Práve kvôli uľahčeniu krivdy bezmocných prekonávam pocit vlastnej bezmocnosti a cudzej ignorancie. Skutočne som často znechutený, unavený a naozaj píšem neplánovane, ba často proti vlastnej vôli.“

Gregor ako neakademický, ba vedome protiakademický filozof túži zachytiť všetky spojivá a súvislosti, všetky dôležité poryvy života, pričom veľmi nehľadí na formálnu usporiadanosť. Vyplýva z toho, že niekedy ide doširoka a niekde si aj protirečí. Časté odbočenia narúšajú do istej miery konzistentnosť úvah, ale badať v tom úprimné úsilie o komplexnosť výpovede, čo pôsobí sympaticky v ovzduší doby, ktorá preferuje takzvaných odborníkov, čiže ľudí až príliš úzko zameraných, a teda jednostranných a v istom zmysle obmedzených. Z tohto pohľadu mi autorove vyznania znejú tak trochu pascalovsky: náznakovito, gnómicky, paradoxne...

Nosnou témou knihy je kresťanstvo. Autor sa otvorene hlási k svojej kresťanskej a katolíckej viere, ktorá v jeho ponímaní neznamená subjektívny postoj oddelený od racionálneho poznania, ale naopak, znamená objektívne presvedčenie, vnútornú istotu – svetonázor podložený rozumovým poznaním, opretý o skúsenosti a overené hodnoty. Nie vždy a vo všetkom sa zhoduje s oficiálnym učením Cirkvi, niektoré jeho vyjadrenia sú azda zbytočne ostré a unáhlené, na viacerých miestach však pekne a presvedčivo píše o hĺbke a význame kresťanského posolstva.

Ako som už spomenul, autor Svedectva času v mladosti úspešne športoval, vyhral dorastenecké majstrovstvá Československa v desaťboji, bolo to v roku 1975. Tri dni nato ho zrazilo auto, pričom utrpel vážne zranenia. A tak sa postupne z aktívneho športovca stal, povedané slovami autora doslovu Jána Liteckého-Švedu, „tichý vzpierač duchovna“. V jednom zo svojich prvých textov, ktorý napísal v roku 1978, teda krátko po svojom obrátení, Gregor konštatuje: „Všetko, celý svet je pre nás a my máme právo príjemne a radostne žiť. Ak však závisíme od toho, čo nám patrí alebo môže patriť, nad čím môžeme akoby vládnuť, stávame sa lakomcami, karieristami, fanatikmi, sukničkármi, pokrytcami, machrami, notorikmi... Len keď závisíme od toho, čo nás prekračuje, čo stojí vyššie ako my, jedine vtedy môžeme rásť a zdokonaľovať sa. (...) Skutočná kresťanská viera nevzniká zo strachu. Zapríčiňuje ju plnosť života, energia, ktorá si hľadá cieľ, túžba po absolútnom, spravodlivom, dokonalom, dobrom a toto všetko zjednocujúcom...“ (s. 10).

Rozhľadeného čitateľa neprekvapí, keď v knihe nájde viac otázok ako odpovedí. A sú to neraz otázky jóbovské. Gregor vníma a vidí bolesť, utrpenie, krivdu, majetkovú nerovnosť, elitárstvo, nespravodlivosť. Stavia sa na stranu ponížených a potupených. Citlivo reaguje na problém zla, hriechu a neslobody, zaujíma ho zmysel a konečný cieľ života. Preto sa pýta, sťažuje, žaluje. Nevzdáva sa a vytrvalo hľadá pravdivé odpovede na otázky, ktoré ho ťažia. Tu sa žiada pripomenúť súvislosť s biblickou knihou Jób, v ktorej je poukázané na to, že utrpenie nie je vždy len Božím trestom, je súčasťou sveta, ktorého tajomstvo nikdy celkom neobsiahneme. Človek nedokáže dať uspokojivú odpoveď na problém utrpenia, nemôže nahradiť ani pochopiť Stvoriteľa, preto by mal byť skromný vo svojich úsudkoch.

Svedectvo času narúša zaužívané spôsoby nášho filozofického diskurzu. Prináša dobromyseľnú zanietenosť a pozitívnu osobnú zaujatosť. Predstavuje myslenie, ktoré je na hony vzdialené akademickému opatrníctvu, alibizmu a formalizmu. Silná vnútorná potreba vyjadriť sa, reagovať na spoločenské udalosti a viac či menej závažné otázky i bežné ľudské stretnutia vedie Vlada Gregora k úvahám, ktoré nenechajú čitateľa ľahostajného.

Ján Maršálek

::

Rozhovor s Vladom Gregorom: Pasia z hľadania pravdy

::

PriestorNet – ponúka viac!