Karol Dučák: Božie
svetlo v temnotách Paraguaja
(Jezuitský štát
1609–1768)
Nitra, Spoločnosť
Božieho Slova, 2012
Indiánske obce, takzvané redukcie, budované Spoločnosťou Ježišovou, boli
výsledkom práce misionárov na území Južnej Ameriky. Vtedajšie misijné hnutie
súviselo s obsadzovaním novoobjaveného kontinentu Európanmi. Bol to
vlastne protikolonizačný projekt v dobe kolonizácie. Jezuitom sa podarilo
preklenúť problémy spojené s evanjelizáciou domorodcov, najmä
v priestore obývanom kmeňom Guaraní. Vrcholom ich úsilia sa stalo „vytvorenie republiky spravodlivosti,
o ktorej sa s rešpektom vyjadrovali aj mnohí nepriatelia jezuitskej
rehole“ (s. 85).
Redukcie ako autonómne územné jednotky, do značnej miery nezávislé od
miestnej koloniálnej správy, avšak podliehajúce španielskej korune, tvorili
spolu neformálny politicko-hospodársky celok, označovaný ako jezuitský štát.
Jezuiti tu nedovolili zotročovanie Indiánov. „Systém a štruktúra hospodárstva jezuitského štátu
s prideľovaním rovnakých dielov pôdy pre súkromné hospodárenie
jednotlivých rodín, so spoločným vlastníctvom redukcií, s naturálnym
hospodárstvom bez potreby zavedenia peňazí“ (s. 259) doteraz vzbudzuje
záujem.
Tento štát – útvar Guaraníov v Paraguaji (presnejšie: na území
bývalej jezuitskej provincie zahŕňajúcej dnešný Paraguaj, Uruguaj, časť
Brazílie, Argentíny, Bolívie a Čile) je hodnotený rozdielne. Autor knihy
sa prikláňa k tomu, že ide o ojedinelý projekt v dejinách,
s prevahou kladných znakov, znamenajúci uskutočnenie ideálov „kresťanského komunizmu“, a to vo
forme akejsi socialistickej teokracie.
Pojem „komunizmus“ nemá jednotnú interpretáciu. Dnes sa poväčšine spája
s deštrukčným pôsobením ateistických (marxistických, boľševických)
revolucionárov, ale keď prihliadneme na pôvodný význam tohto slova (spoločný,
pospolitosť, zmysel pre spoločenstvo), otvorí sa nám cesta k spojeniu
komunizmu a kresťanstva. Takýto model komunizmu je diametrálne odlišný od
modelu ateistického: „Bolo to teda
spoločenstvo lásky, ktorá nepripustila, aby sa ktorémukoľvek členovi tohto
spoločenstva diala krivda. Takže nielen spoločné vlastníctvo, ale aj spoločná zodpovednosť...“
(s. 332). Vzhľadom na historickú skúsenosť so zavádzaním komunizmu (v rôznych
podobách) je však namieste obozretnosť. Komunizmus je tak či onak zrejme
nerealizovateľný, azda s výnimkou malých uzavretých komunít.
Členovia jezuitskej rehole, mužovia hlbokej viery a zapálení
evanjelizátori, vytvorili domorodému obyvateľstvu dôstojné ľudské podmienky
a priviedli ich nenásilne ku kresťanstvu. To sa pravdaže nepáčilo
dobrodruhom, ktorým šlo o zotročenie Indiánov a ovládnutie krajiny
s celým jej bohatstvom. Viedlo to až k vyhnaniu jezuitov z tohto
misijného územia (roku 1768) a následnému úpadku, rozvratu a zániku
redukcií. Ale viac než poldruha storočná práca jezuitov nebola márna, priniesla
bohatú úrodu, ktorá pozitívne ovplyvnila ďalší vývin celej Latinskej Ameriky, „dodnes pôsobia ruiny katedrál
v pralesoch impozantným dojmom“ (s. 401). Pravdaže, ide o viac –
aj vďaka obetavej činnosti misionárov mali tamojší Indiáni lepšie postavenie
ako v Severnej Amerike, kde boli takmer úplne vykynožení.
Kniha Karola Dučáka o jezuitskom štáte osciluje medzi
populárno-náučnou lektúrou a odbornou štúdiou. Z hľadiska bežného
čitateľa sa v texte nachádza azda priveľa údajov a detailov. Žiaľ, vydanie
je negatívne poznačené nedostatočnou redakčnou prípravou textu, z čoho
miestami vyplynuli jazykové chyby a lapsusy vo formálnej úprave. Napriek
tomu možno povedať, že publikácia prináša čitateľovi zaujímavý materiál,
z ktorého vyvstáva obraz pôsobenia kresťanských misionárov, ako aj údelu
domorodcov na pozadí kolonizovania amerického kontinentu.
Autor otvorene píše o mnohých príkoriach, o bezohľadnosti
a násilí zo strany Európanov, o utrpení Indiánov. Ako konštatuje,
vždy sa našli aj v radoch kresťanov ľudia poškodzujúci dobré meno Cirkvi.
Nemali by sa však prehliadať ani pozitíva tohto dejinného obdobia.
A uzatvára (s. 438): „Kresťanský
komunizmus lásky jezuitského štátu v Paraguaji zostáva pre nás utópiou,
ktorú sa sotva podarí niekde zopakovať. Ostatne, ani jeho existencia v
Paraguaji nebola dielom nejakého plánovitého úsilia, ale bola podmienená
viac-menej zhodou viacerých priaznivých okolností...“
Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.