Čaro rozprávky

(Z Pisárovho glosára)

Drgáňal sa na starej strakatej svini cez dedinu. Ľudia sa mu smiali, ale on si z toho nič nerobil. Ukazovali naňho prstom a inak ho nevolali, iba Popolvár Hnusná tvár...

Zvláštna povaha, ten Popolvár. Na jednej strane prostoduchý, nevýbojný, napohľad zmierený s postavením nedoceneného človeka, na druhej strane poctivý, nelenivý, ochotný pomôcť. A to sa mu vyplatilo: zmenil sa, a tak sa k nemu aj osud priaznivo naklonil a napokon ho s radosťou prijali až v kráľovskom paláci. Zo zaznávaného a odstrkovaného pecúcha sa stal kráľ!

Mojím zámerom však nie je prerozprávať tento príbeh, chcem povedať čosi iné. Teraz, v strednom veku, začínam opäť objavovať čaro rozprávky – tej klasickej, resp. ľudovej, lebo treba povedať, že väčšine tzv. moderných rozprávok ani vlastný autor nerozumie, nieto ešte deti či ich rodičia. Zato príbehy z našej ľudovej pokladnice sú naozaj pútavé a nadčasové; obsahujú nespochybniteľné mravné posolstvo, napriek množstvu násilných scén a rozličných mátožných postáv, ktoré sú do nich zahrnuté, nie však samoúčelne.

Ľudové rozprávky v sebe spájajú pravdu, krásu a dobro – aby spoločne zvíťazili nad lžou, škaredosťou a nespravodlivosťou. Sú to malé umelecké skvosty, schopné zaujať človeka každého veku, zamerania i vzdelania. Len k nim treba pristupovať bez predsudkov, s čistou a otvorenou mysľou. Čítanie či počúvanie starobylých rozprávok nás vracia do sveta fantázie, prostredníctvom ktorého sa dostávame bližšie k tajomnej pravde o živote.

::   Bohdan Pisár glosuje: Nabudúce o klamlivej reklame.

::   Predchádzajúca glosa: O kultúrnom povedomí a bezvedomí.

::   PriestorNet – ponúka viac!