Strašné dôsledky Luciferovej
vzbury – Vyjednávanie so Stvoriteľom
|
Karol Dučák |
Predchádzajúce časti:
Triumfálne
víťazstvo anjelských plukov archanjela Michala
A vtedy nastal ten veľký boj, ktorý apoštol opisuje v Apokalypse.
Arcidémoni a mnohí bývalí anjeli, ktorí sa pridali k Luciferovi, sa
vzopreli Bohu, no sedem iných archanjelov pod vedením archanjela Michala
zostalo verných Pánovi. Týchto sedem dobrých archanjelov, ktorí ostali verní
Bohu, stelesňuje sedem božských čností. Jeden z nich sa stal archanjelom
pokory, druhý štedrosti, tretí čistoty, štvrtý priazne, piaty miernosti, šiesty
dobromyseľnosti a siedmy horlivosti v dobrom. Na ich stranu sa
pridali zvyšní anjeli.
Najvyšším z anjelov, archanjelom, boli pridelené mimoriadne úlohy.
Archanjel Michal bol ustanovený vrchným veliteľom všetkých nebeských vojsk.
Zároveň sa neskôr stal najvyšším veliteľom anjelov strážcov, pridelených na
ochranu Matky Božej pri jej narodení. Všemohúci pridelil na ochranu Panny Márie
anjelský strážny pluk v počte tisíc anjelov. Archanjel Michal počas celého
pozemského života Panny Márie tomuto pluku velil. Tento archanjel asistoval
spolu s archanjelom Gabrielom aj pri narodení Ježiša. Bol osobitným
svedkom a spoľahlivým pomocníkom pri vtelení Pána a vykúpení.
Po vzniku Kristovej cirkvi sa archanjel Michal stal jej najvyšším
protektorom a patrónom. Tento archanjel je mimoriadne zamestnaný množstvom
delikátnych poslaní. Okrem iného bol predurčený zachraňovať duše z moci
pekla predovšetkým v hodine smrti a stal sa sprievodcom ľudských duší na
ceste zo sveta pred Boží súd.
Aj archanjel Gabriel, legát a minister Boha Otca v záležitostiach
Panny Márie, plnil rôzne dôležité úlohy. Zvestoval napríklad Zachariášovi, že
sa mu narodí syn Ján. O niečo neskôr zvestoval Presvätej Panne, že
z Ducha Svätého počne a porodí Syna. Vo Svätom písme sa konkrétne
spomína aj archanjel Rafael, ktorý sprevádzal Tobiáša a zázračným spôsobom
ho chránil pred rôznymi nástrahami. Navyše vyliečil chorý zrak jeho otca.
Ostatní anjeli boli poverení rôznymi inými úlohami. V prvom rade sa
stali spoločníkmi a strážcami ľudských duší. Okrem toho boli ochrancami
spravodlivých pred nástrahami temných síl, záchrancami prenasledovaných
vyznávačov pravej viery, a často plnili mimoriadne poslania v kľúčových
momentoch dejín spásy, ako sa to ostatne uvádza aj na mnohých miestach Svätého
písma. Najdôležitejšou bola ich asistencia Ježišovi pred Jeho ukrižovaním
i počas neho, ako o tom svedčia mystické diela.
Boh mohol sám potrestať Lucifera a jeho verných prívržencov, avšak
dobrí anjeli naliehavo prosili Boha, aby mohli zápasiť s nehodnými anjelmi
a Boh našiel záľubu v tomto ich naliehaní. Chcel im dať možnosť vyznamenať
sa a privolil, že môžu zviesť zápas so silami zla. Tento boj bol vedený
duchovnými zbraňami – rozumom a vôľou. Namiesto rán mečom, či inou
zbraňou, sa používali údery argumentov, lásky, pravdy a nezlomného
odhodlania.
Michal archanjel argumentoval, že Boh je hodný lásky, cti, chvály, bázne,
poslušnosti a neustálej adorácie. Je všemocný a môže konať podľa
svojej ľubovôle. On, ktorého nikto nestvoril, a ktorý je absolútne
nezávislý od kohokoľvek iného, môže žiadať len to, čo je nanajvýš spravodlivé.
Všetky anjelské zbory stvoril z ničoho a obdaril ich nesmiernymi
milosťami. Môže stvoriť aj iné bytosti a to v takom množstve
a takým spôsobom, ako On uzná za vhodné. Je preto nanajvýš spravodlivé,
aby stvorené bytosti prejavovali vďaku za svoje stvorenie a v hlbokej
pokore sa klaňali jeho vznešenému majestátu.
V takomto zápale sa archanjel Michal obrátil na verných anjelov
s plamennou výzvou: „Poďte, anjeli, nasledujte ma! Klaňajme sa Bohu
a vychvaľujme jeho podivuhodné a tajné súdy, jeho najdokonalejšie a sväté
diela! Boh je najvyšší a tróni nad všetkými tvormi. Nemohol by byť
najvyšším, ak by sme my dokázali obsiahnuť alebo pochopiť jeho veľké diela. Je
nekonečný vo svojej dobrote a múdrosti a bohatý v pokladoch
svojich dobrodení. Môže ich udeľovať komu chce a nemôže sa mýliť vo
výbere, pretože je Pán všetkých a nikoho nepotrebuje. Vo všetkom je múdry,
svätý a neodolateľný. Klaňajme sa a ďakujme mu za podivuhodné dielo
vtelenia, ktoré ustanovil, za jeho priazeň k jeho ľudu, že mu chce
navrátiť milosť aj po jeho páde. Klaňajme sa božskej osobe, obdarenej božskou
i ľudskou prirodzenosťou, vzdávajme jej poctu a prijmime ju za svojho
Vodcu. Vyznajme, že je hodný slávy, chvály a velebnosti, ako Pôvodca
milosti, vzdávajme mu slávu a uznajme jeho moc a božstvo.“
Lucifer nemohol odolať sile argumentov archanjela Michala ani jeho
čistému pohľadu, neskalenému nenávisťou a hriešnymi vášňami. Vodcu vzbury
anjelov rozožierala vnútorná zlosť a nenávisť a snažil sa uniknúť
utrpeniu, ktorému ho vystavila jeho pýcha a arogancia. Bol natoľko pyšný
na svoje výnimočné vlastnosti a hierarchickú hodnosť, že sa nijako nemohol
zmieriť s predstavou svojej podriadenosti komukoľvek z nižšieho,
ľudského rodu. Pozabudol na to, že jeho výnimočná krása, schopnosti, vlastnosti
a výsadné postavenie nie sú jeho zásluhou, ale že toto všetko dostal do daru od
svojho Stvoriteľa.
Žiarlivý archanjel na to pozabudol a snažil sa prisvojiť si pocty,
na ktoré mal nárok jedine Boh. Rúhal sa Bohu argumentujúc, že Boh je
nespravodlivý, pretože povýšil ľudskú prirodzenosť nad anjelskú, pričom anjelov
ponížil a pokoril. Celý bez seba vrieskal: „Ja som najvznešenejší
a najkrajší anjel! Mne patrí víťazosláva! Postavím svoj trón ponad hviezdy
a budem ako Najvyšší. Nepodriadim sa nikomu, kto má nižšiu prirodzenosť
ako ja, a nedovolím, aby dostal niekto prednosť predo mnou a bol väčší ako
ja.“
K Luciferovi sa pridali jeho verní prívrženci a opakovali jeho
argumenty. Neohrozený archanjel Michal však zvolal: „Kto je ako Boh, ktorý
sídli na nebesiach? Kto sa mu môže prirovnať? Zmĺkni, zadrž svoje hrozné
rúhanie, a pretože sa ťa zmocnila neprávosť, odíď z nášho stredu, ty
úbožiak! Vo svojej zaslepenosti a bezbožnosti buď uvrhnutý do tmavej noci
a chaosu pekelných múk! Ale my, duchovia Pána, uctime a pozdravme
túto požehnanú ženu, ktorá má dať ľudské telo Vtelenému Slovu a uznajme ju
za svoju Kráľovnú a Pani!“
Zápas medzi silami svetla a temna bol krátky, ale veľmi urputný.
Anjelom svetla v tomto boji veľmi pomohlo úchvatné zjavenie ženy, odetej
slnkom, s mesiacom pod nohami a vencom z dvanástich hviezd okolo
hlavy. Pohľad na toto znamenie paralyzoval anjelov temna a postupne ich
umlčal. Ich moc slabla, argumentácia chabla a oni upadali do zmätku, ktorý
vyústil do ich totálnej porážky. Takisto znamenie draka, ktoré sa objavilo, vydesilo
sily temna a povzbudilo anjelov svetla. Preto po krátkom boji zvíťazili
sily dobra. Archanjel Michal svojím nepremožiteľným vojenským heslom „Kto je
ako Boh?” triumfoval na celej čiare. Jeho mocné zvolanie bolo také silné, že zatriaslo
Luciferom a jeho prívržencami, a zvrhlo ich z nebies do stredu zeme. Tam,
kde sú priepasti pekla.
Strašné dôsledky
Luciferovej vzbury
Lucifer bol zbavený blaženosti a cti, ktorej sa ukázal byť nehodným,
stratil svoje vznešené mená, hodnosti i všetky tituly, ktorými bol
vyznamenaný. Namiesto nich dostal nové tituly, ktoré zdôraznili jeho
nelichotivé postavenie. Už nebol nositeľom svetla, ale diablom, satanom, hadom.
Stratil svoj nádherný, oslňujúci zovňajšok a dostal podobu odporného
draka.
Podobne aj anjeli, ktorí sa po boku Lucifera vzbúrili proti Bohu, boli
spravodlivo potrestaní. Stratili titul anjelov a dostali hanlivé
pomenovanie diabli, démoni, alebo aj čerti. Stali sa z nich temné, odporné
bytosti, hnusiace sa sami sebe. Najstrašnejším trestom pre nich bolo vyhnanstvo
z blaženého neba. Navždy stratili bezhraničné šťastie, vyplývajúce
z blízkosti Stvoriteľa, navždy stratili hrejivé teplo Božej lásky
a už nikdy sa nemohli potešiť pohľadom na vznešenosť Všemohúceho. Ich mená
boli s definitívnou platnosťou vymazané z Božej pamäti, v ktorej
boli predtým zapísané pre vznešenosť a milosť svojej prirodzenosti, ktorú
dostali pri svojom stvorení. Každý znak po týchto anjeloch bol v nebi
vyhladený a už nikdy sa nijaký nenašiel. Ako keby títo anjeli ani nikdy
neboli v nebi.
Prvý zápas síl svetla a temna, ktorý skončil zvrhnutím padlých
anjelov do pekla, trval veľmi krátko. Bol to vlastne len okamih a Boh ďalej
pokračoval vo svojom stvoriteľskom diele.
Nastalo oddelenie svetla od tmy a zároveň aj oddelenie anjelov svetla
od zavrhnutých anjelov tmy. Svetlo bolo nazvané dňom a tma nocou. Anjeli
svetla zostali nebešťanmi a majú večný deň pri pohľade na zdroj večného
svetla, Pána Boha, kým anjeli tmy boli zvrhnutí do večnej noci pekla. Pánom
pekla, ríše bolesti, temna, zúfalstva a nenávisti sa stal Lucifer. Odvtedy je
vládca pekla úhlavným nepriateľom nebeského kráľovstva a kuje plány, ako sa
mstiť Pánovi nebies. Anjeli, ktorí sa pridali na jeho stranu, sa stali
diablami, služobníkmi pekla, navždy a naveky.
Vzburou Lucifera a jeho prívržencov proti Bohu sa začali tisícročia
trvajúce dejiny zla a zároveň dejiny zápasu dobra so zlom. Kým
predtým jestvovalo len dobro a zlo neexistovalo, teraz vznikli dva svety,
svet dobra a svet zla, medzi ktorými sa rozpútal neúnavný, krutý boj.
Tento zápas síl dobra a zla bude trvať počas celej existencie ľudstva
a ukončí ho až koniec sveta. Vtedy dobro definitívne porazí zlo
a svet zla bude naveky hermeticky uzavretý v pekle.
Nič tak nepoznačilo dejiny vesmíru ako vzbura Lucifera proti Bohu
a jeho porážka. Všetko zlo, ktoré kedy povstalo, má svoje korene
v tejto skazonosnej udalosti. Lucifer sa stal najnešťastnejším tvorom,
zrodeným z vôle Nebeského Otca a naveky ním ostane. On, ktorý bol
kedysi bytosťou nevýslovnej krásy, nositeľom svetla, sa zrazu stal tou
najodpornejšou, najodpudzujúcejšou kreatúrou, ošklivým drakom. Žiadna iná
bytosť okrem Božieho Syna a jeho Matky nedostala toľko darov
a milostí Stvoriteľa ako on. Mohol byť na večné veky blažený
v bezprostrednej blízkosti Najvyššieho. Mohol byť najvplyvnejším
archanjelom Božieho kráľovstva.
No práve on, ktorý dostal tak veľa, si nevedel vážiť tieto nesmierne
Božie dary. Pýcha a zloba mu zatemnili rozum a on zatúžil privlastniť
si viac, než mu patrilo. Začal sa miešať Všemohúcemu do jeho stvoriteľského
diela. No nielen to. Zahorel smrteľnou nenávisťou voči celému ľudstvu. Vyhrážal
sa Stvoriteľovi, že zničí celé ľudské pokolenie. Neváhal dokonca ohrozovať
život Bohočloveka a jeho Matky, ktorú vyhlásil za svoju najhoršiu
nepriateľku. Spôsobil rozkol medzi anjelmi a vniesol do neba nebezpečnú
rebéliu.
Takéto ohrozenie svojho stvoriteľského plánu nemohol Stvoriteľ tolerovať
a tak bol Lucifer právom zvrhnutý zo svojho úchvatného piedestálu na dno
pekelnej priepasti. On, bývalý nositeľ svetla, sa zrazu stal nositeľom temna,
čiernym satanom. Prekliatym až na veky vekov! Prežíva a naveky bude
prežívať najhroznejšie trápenie zo všetkých Božích stvorení.
Paradoxne, hoci sa vzbúril proti Stvoriteľovi a zahorel k nemu
smrteľnou nenávisťou, existencia bez Božej lásky je aj preňho taká bezútešná,
že mu spôsobuje nekonečné muky. Nemožno ich ani opísať. Pri všetkej svojej
nenávisti voči Bohu mu spôsobuje bezhraničnú bolesť poznanie, že už nikdy
nezacíti tú nesmiernu, nekonečne hrejivú a oblažujúcu Božiu lásku. Naveky ho od
Stvoriteľa oddelila neprekonateľná priepasť, takže už k nemu nedoľahne ani ten
najnepatrnejší lúč nebeskej blaženosti. Večné odlúčenie od Boha je nekonečne
bezútešné aj pre takého nepriateľa Všemohúceho, akým je Lucifer. Ani plamene
pekelného ohňa, ani všetky porážky a neúspechy mu nespôsobujú také
neznesiteľné súženie, ako večná strata lásky Stvoriteľa. Tej lásky, ktorej
mohol mať do sýtosti.
V tejto bezhraničnej beznádeji sa utešuje konštatovaním, že je pánom
pekla a ostatní démoni sú v jeho otroctve. Ukája sa diskutabilnou
hrdosťou na to, že sa nepodriadil Bohu a že v ňom nezvíťazila jeho
dobrota. Že nemusí slúžiť Bohu, ale práve naopak, zostal verný svojím zásadám a
neustále vedie svoje pluky do boja proti Všemohúcemu. Opája ho zvrhlá slasť,
že je vodcom vzbúrencov a jeho podriadení mu verne slúžia. Je to však zvrátená
satisfakcia, pretože ho nesmierne bolestivo zraňuje. Je to radosť aj bolesť
súčasne. Záblesk radosti na jednej strane, no nekonečný vesmír bolesti na
strane druhej. Zjavný nepomer, bezútešná existencia v zúfalstve.
Mnohokrát po svojom zvrhnutí do pekiel zatúžil Lucifer po definitívnom
ukončení svojej existencie, no nebolo to možné. Bol by ochotný zrieknuť sa
všetkého, ak by mal možnosť prestať existovať, lenže toto nie je možné.
Stvorenie akejkoľvek bytosti je definitívnym a neodvolateľným Božím aktom
a takto stvorená bytosť musí existovať neodvolateľne a naveky. Preto
Lucifer bezhranične túži po zániku božskej prirodzenosti Boha, ba po úplnom
zániku Boha. Ale toto sa nikdy nestane a Lucifer to veľmi dobre vie. No
nevzdáva sa. On už nemá čo stratiť a až do konca sveta bude pokračovať vo
svojom odboji proti Bohu.
Prvá porada
v pekle a vyjednávanie so Stvoriteľom
Už okamžite po svojom zvrhnutí na zem zvolal Lucifer v pekle poradu,
na ktorej sa zúčastnili všetci jeho služobníci. Porada trvala od rána druhého
dňa až do rána štvrtého dňa genézy. Lucifer a jeho kumpáni nesmierne
túžili pomstiť sa Bohu za trest, ktorým ich postihol. Uzniesli sa na tom, že
najúčinnejšou pomstou bude všemožná snaha zabrániť účinkom lásky Boha k ľuďom
a postaviť hrádzu medzi Stvoriteľom a ľuďmi, ba dokonca poštvať ľudí
proti Stvoriteľovi a zasiať do ich sŕdc nenávisť voči nemu.
Vládca pekiel i všetci démoni sa rozhodli odlákať od Boha tieto nové
stvorenia, aby sa mu tak revanšovali za svoj nezávideniahodný údel. Bolo to
v dobe, keď ešte človek ani nebol stvorený, no vládca pekiel už na tejto
porade vyhlásil nezmieriteľný boj ľudskému pokoleniu, ktoré malo byť stvorené
až počas šiesteho dňa genézy. Celé peklo závidelo ľuďom to šťastie byť na
výslní Božej priazne. Účastníci pekelnej porady si zaumienili, že budú ľudí
klamať, šíriť medzi nimi nepravdy, strojiť im pasce, prehovárať ich na zlo, ba
sa im aj vyhrážať, aby dosiahli toho, že sa ľudia postavia proti Bohu
a budú sa protiviť jeho vôli.
Napokon sa ujal slova samotný Lucifer, ktorý zhromaždeným prítomným
povedal okrem iného toto:
„Podmaníme si ľudské tvory, aby sme ich mohli zničiť. Budeme prenasledovať
toto ľudské pokolenie a olúpime ho o odmenu, ktorú má prisľúbenú.
Vybičujeme všetku našu bdelosť, aby sme ľuďom znemožnili nazeranie na Boha,
ktoré nám bolo nespravodlivo odopreté. Ja dosiahnem veľké víťazstvo nad nimi.
Všetkých ich zničím a podriadim svojím zámerom. Rozosejem medzi nimi nové
sekty a bludy a zavediem zákony, ktoré sa budú vo všetkom protiviť
zákonom Najvyššieho. Vzbudím medzi ľuďmi falošných prorokov a vodcov,
ktorí budú tieto bludy rozširovať a pomocou nich budem rozosievať semeno
sváru. Neskôr im určím miesto v tunajších hrozných mukách. Budem utláčať
chudobných, zarmútených a prenasledovať nesmelých. Budem rozosievať sváry,
vyvolávať vojny a popudzovať národy k vzájomnému nepriateľstvu. Vzbudím
pyšných a spupných mužov, aby šírili vládu hriechu a keď uskutočnia
moje plány, pochovám ich v tomto večnom ohni. Pocítia tým väčšie muky, čím
vernejšie ma nasledovali. Toto je moje kráľovstvo a moja odmena pre tých,
ktorí ma nasledujú. Budem viesť krutý boj proti Vtelenému Slovu, pretože
napriek tomu, že je Bohom, je tiež človekom a má teda nižšiu prirodzenosť,
než je moja. Povýšim svoj trón a svoju dôstojnosť nad jeho. Premôžem
a ponížim ho svojou mocou a prefíkanosťou. Tá žena, ktorá má byť jeho
Matkou, zahynie mojou rukou. Čože je jedna žena proti mojej moci
a veľkosti? A vy, zlí duchovia, ktorým sa ukrivdilo spolu so mnou,
nasledujte ma a poslúchajte ma pri vykonávaní tejto pomsty, ako ste ma
nasledovali v neposlušnosti! Predstierajte, že milujete ľudí, aby ste ich
mohli zničiť! Pomáhajte im, aby ste ich prevrátili a priviedli do mojich
pekelných končín.“
Nemožno slovami dostatočne vyjadriť zúrivosť a nenávisť, ktorá
šľahala z tejto prvej pekelnej porady. Tu sa zrodili všetky zvrátenosti
sveta, ktoré sa neskôr rozmnožili medzi ľuďmi ako huby po daždi. Takto sa
skončila prvá porada v pekle, po ktorej nasledovalo nesmierne množstvo
ďalších porád až do našich dní a budú pokračovať až do konca časov. Cieľom
všetkých týchto porád bolo, je a bude stanovenie čo najúčinnejšej stratégie
zápasu proti silám dobra v meniacich sa historických podmienkach ľudskej
spoločnosti.
Po skončení prvej porady sa Lucifer obrátil na Stvoriteľa so žiadosťou
o rozhovor. Urobil to podobne, ako sa naňho neskôr obrátil so žiadosťou
o pokúšanie Jóba. Akokoľvek nesmiernu nenávisť a zlobu pociťoval voči
Bohu, akokoľvek túžil sabotovať jeho zámery a sám sa vyhlásiť za vládcu
neba i zeme, dokázal sa pokoriť a obrátiť sa na Pána nebies a zeme
ako prosebník. Vedel, že bez povolenia Všemohúceho nesmie vykonať vôbec nič.
Bol ako pes na reťazi, ktorú držal pevne v rukách Najvyšší. Nemal teda inú
možnosť, ako sa pokoriť a prosiť.
Hospodin, sledujúc vlastné nesmierne ušľachtilé ciele, súhlasil, že
vládcu pekiel vypočuje. Lucifer túto šancu využil a požiadal Všemohúceho
o povolenie, aby smel pokúšať nielen obyčajných ľudí, ale aj Vtelené Slovo
a jeho Matku. Pán mu na jeho žiadosť odvetil, že síce nemá právo žiadať
takéto povolenie, ale napriek tomu mu dovolí pokúšať Krista, aby sa tak Ježiš
stal vzorom a inšpiráciou pre všetkých ostatných ľudí. Najvyšší mu tiež
dovolil pokúšať aj Ježišovu Matku, ale tak, že sa jej nesmie dotknúť. Zároveň
však Luciferovi vysvetlil, že jeho úsilie je vopred odsúdené na neúspech,
pretože Vtelené Slovo, aj keď bude pravým človekom, bude zároveň Bohom, najvyšším
a všemohúcim Pánom, kým on, Lucifer, bude iba jeho stvorením. Aj keď sa
peklu podarí zviesť mnohých ľudí na hriech, Kristus bude svätý
a spravodlivý, imúnny voči hriechu. A Panna Mária, aj keď bude pravou
ľudskou dcérou, bude pod protektorátom Najvyššieho, takže bude úplne patriť
Bohu a nikto nebude mať na nej podiel.
(Pokračovanie
o týždeň.)
::
Dovolím si pozastaviť sa pri textoch Dejiny zla a dobra...
OdpovedaťOdstrániťAby som bol trošku konkrétnejší (ide o pasáže z prvých dvoch častí):
-
Cit.: „Ďalším mimoriadne dôležitým momentom projektu bolo jednomyseľné rozhodnutie všetkých troch božských osôb, že druhá osoba sa stane Vteleným Božím Slovom, teda prijme hmotné telo ľudskej bytosti...“
Toto konštatovanie sa objavuje v kresťanských textoch len ojedinele. Drvivá väčšina kresťanov si myslí, že Ježiš Kristus "existuje" len od bodu narodenia Panne Márii. Ale on bol - žil - existoval od veky vekov ako jeho Boh Otec a Duch Svätý, teda ako Trojica. Každý vníma iba Boha Otca ako Stvoriteľa a vôbec si neuvedomuje, že Boh stvoril svet - vesmír spolu so Synom
-
Cit.: „Spojenie Boha a človeka bolo najdôležitejšou pohnútkou, pre ktorú sa Všemohúci túžil prejavovať navonok. Patrilo sa, aby všetky tvory, ktoré mali byť stvorené, boli podriadené Pánovi, Bohočloveku, ktorý by bol súčasťou Najsvätejšej Trojice. Bohočlovek teda mal stáť na vrchole pyramídy živého tvorstva, ktorým Boh plánoval zaplniť nebo aj zem. Vrchol tejto pyramídy bol takto zakotvený priamo v Bohu, kým spodnú časť, základňu pyramídy, tvorili tie najjednoduchšie pozemské živočíchy. Práve Vtelené Slovo umožňovalo vytvoriť takéto optimálne usporiadanie pyramídy života.“
Keď tu autor hovorí, aby všetky tvory, ktoré mali byť stvorené, boli podriadené Pánovi Bohočloveku, ktorý by bol súčasťou Najsvätejšej Trojice ... myslím si, že mal napísať: ktorý (už) bol súčasťou Najsvätejšej Trojice.... V jeho slovnom spojení to evokuje, že Svätá Trojica sa "nejako" časom doplnila.(Čiže to nebola Trojica) Ale Svätá Trojica je tu od veku vekov, ako o tom píše autor vyššie.
-
Cit.: „Ba sám Najvyšší ju poctil tým, že už počas jej pozemského života jej umožnil posadiť sa, hoci len relatívne krátko, po boku Najsvätejšej Trojice v najvyššom nebi.“
Dá sa polemizovať na akú krátku dobu bola Panna Mária "posadená" po boku Najsvätejšej Trojice. Nechápem, nerozumiem však termínu "najvyššie nebo". Odkiaľ je tento pojem? V Písme sa nikde nevyskytuje. Autorovo "členenie" neba na rôzne kvalitatívne úrovne (čiže vertikálne! ) je pre mňa neprijateľné. Môžeme nebo deliť horizontálnym spôsobom - čiže podľa "počtu - množstva" príbytkov , ako o tom hovorí Ježiš ( voľne citujem: v dome môjho Otca je veľa príbytkov). A tak isto Ježiš oslovuje lotra na kríži - ešte dnes budeš so mnou v raji. Áno, ponúka mu miesto, ktoré bude vedľa seba , po Jeho boku. Nikde ani zmienka o tom, že si nezaslúžiš nejaké "úplné nebo" alebo "lepšie" nebo. Nebo je len jedno! Bez členenia!! Každý kto prejde "úzkou bránou" bude spolu s Pánom v nebi! Nie? Alebo aj tam sú "rovní a rovnejší" ? Je úplná a legitímna otázka kresťana, ktorý sa celý život držal Písma a nakoniec bude spolu s tým človekom, ktorý len krátko pred smrťou všetko oľutuje? Môžeme sa tak opýtať, ale Pán dal jasnú odpoveď - keď oľutuješ, prijmeš moje učenie... hoci aj pred smrťou, dostaneš presne to isté, ako tí druhí... Veď aj čítanie Písma na omšiach sa týka tohto problému: napr. Mt 20, 1–16.
POKRAČOVANIE
OdpovedaťOdstrániťCit.: „Všemohúci mal stvorenie sveta vopred premyslené do tých najmenších detailov. Vedel, koľko hviezd a planét stvorí, poznal ich rozmery, dráhy, rýchlosť ich pohybu a všetky detaily, týkajúce sa existencie nebeských telies, ba vedel aj to, koľko stavebného materiálu bude na genézu vesmíru potrebovať. Mal všetko absolútne presne zrátané do poslednej molekuly. Avšak nielen presnú materiálnu evidenciu. Boh vedel, koľko anjelov stvorí a koľko ľudí sa počas celej budúcej existencie ľudstva narodí.“
Keď som bol "mladý a hlúpy" veľmi často som premýšľal, ako to bude pri Poslednom súde. Ako si Boh môže pamätať, čo každý jeden z nás urobil... vysvetlil som si to tak, že Boh "kameruje" a sníma život každého z nás od počatia po smrť a tento "film" nám bude jednoducho premietnutý... a samozrejme spravodlivo vyhodnotený...
-
Cit.: „Vedel veľmi presne nielen to, kedy, kto a kde sa počne a narodí, alebo zomrie ešte v lone matky, ale vedel o každom budúcom človeku úplne všetko. Mal zrátané ešte aj počet jeho vlasov či počet buniek jeho tela. Ľudský rozum si nedokáže ani len predstaviť to nesmierne kvantum informácií, sústredených vo vševediacom ume Stvoriteľa.“
Je to neuveriteľné pre našu ľudskú malosť, ale pre Boha predsa "nič nie je nemožné".
-
Cit: „Rozhodol sa poslať svojho Jednorodeného z najvyššieho neba na zem...“
Opäť spojenie "najvyššie nebo". Nič také neexistuje!
-
Cit.: „Takže v pekle nie je rovnostárstvo, ale každý trpí podľa miery vlastného zavinenia.
Avšak ani v nebi nie je rovnostárstvo. Kým Najsvätejšia Trojica, Panna Mária, anjeli a najväčší svätci spomedzi ľudí sídlia v najvyššom nebi, duše, ktoré boli zachránené na poslednú chvíľu, sa dostanú do najnižšieho neba. Tesne pred smrťou sa síce zachránili pred večným zatratením, ale večná blaženosť, ktorú prežívajú, nie je až natoľko intenzívna, ako večná blaženosť tých, ktorí sú v najvyššom nebi. Medzi najvyšším a najnižším nebom sú duše, ktoré neboli ani priveľmi sväté ani priveľmi hriešne. Ich stupeň blaženosti závisí od toho , ako sú vzdialení od Boha, zdroja večnej blaženosti. Čím vernejšie zachovávali za života Božie príkazy, tým bližšie sú k Bohu a tým intenzívnejšiu blaženosť prežívajú. Naopak, čím hriešnejšie za života žili, tým vzdialenejší sú od Boha, a tým menej blaženosti v nebi prežívajú. Kým Najsvätejšia Trojica, Panna Mária, anjeli a najväčší svätci spomedzi ľudí sídlia v najvyššom nebi, duše, ktoré boli zachránené na poslednú chvíľu, sa dostanú do najnižšieho neba. Tesne pred smrťou sa síce zachránili pred večným zatratením, ale večná blaženosť, ktorú prežívajú, nie je až natoľko intenzívna, ako večná blaženosť tých, ktorí sú v najvyššom nebi. Medzi najvyšším a najnižším nebom sú duše, ktoré neboli ani priveľmi sväté ani priveľmi hriešne. Ich stupeň blaženosti závisí od toho, ako sú vzdialení od Boha, zdroja večnej blaženosti.“
Peklo je peklo a všetci trpia rovnako. S troškou nadsádzky by som mohol napísať: tí, čo budú niekde bokom od plameňov, bude ich to menej bolieť, páliť? A kto ich tam bude "triediť", podľa akého kľúča?
A v nebi nie je rovnostárstvo? Odkiaľ čerpá autor tieto údaje? Kde je napísané, že tí - vyvolení sú v nejakom najvyššom nebi? Autor tu píše presne tak, ako mnohí kresťania - veď ja som bol dobrý celý život a ten... Z rozprávania (môjho osobného) s kňazmi viem, že tento problém je mimoriadne "rozšírený" v našej cirkvi. Mnohí katolíci sa cítia ukrivdení z toho, že budú tam, kde budú aj "lotri". Áno, je to tak! Ale to je veľký egoizmus každého, kto si myslí, že on bude niekde "bližšie" k Pánovi. Nebude. Všetci, ktorí sa do neba dostanú budú na tom úplne rovnako!!!
-
Napriek mojim výhradám môžem konštatovať, že autor textu je sčítaný a rozhľadený človek. Vie napísať mimoriadne zaujímavé texty, kde analyzuje atraktívne, ale mimoriadne náročné témy. Cením si jeho prácu a verím, že sa jeho aktivita bude neustále rozvíjať.
Zaiste v nebi každý z nás dosiahne plnosť šťastia akého je schopný.Božiu spravodlivosť aj Božie milosrdenstvo často my ľudia nedokážeme pochopiť .Malý pohárik je plný vody ale aj krčah je plný vody aj vana aj more.Každý je naplnený láskou až po okraj a nikto nikomu nezávidí,všetci sú nesmierne šťastní z Božej prítomnosti-o tom je nebo.
Odstrániť