Karol Dučák
Matka Božia, Brána nebies,
|
Kresba: Arpád Horváth |
chovám k tebe čistý cit,
môžem sa však taký hriešny
viacej k Tebe priblížiť?
Si Kráľovná nebies jasná
a ja neraz v spároch tmy,
popri Tvojej čistej kráse
cítim sa byť nehodný.
Dlho som sa trápil, tápal,
nevedel sa obnoviť,
no ty si mi srdce vlažné
pripútala k Synovi.
Tak som našiel vďaka Tebe
novú cestu života,
moje žitie pokračuje
na kresťanských hodnotách.
No satan svoj zápas nevzdá,
znevažuje istoty,
chráň ma, Pani, a pomôž mi
neba blaho nestratiť.
Nenechaj ma znovu tápať,
umárať sa bez
nádeje,
keď sa srdce osamelé
v svete chladnom iba chveje.
Si tak krásna, si tak čistá
a vznešená zároveň,
rozpáľ, prosím, v mojom srdci
žhavej lásky pochodeň.
Pomáhaj mi, prosím, Pani,
v pokore niesť lásky kríž,
vytrvalo prekonávať
neustále
prekážky.
Tebe vďačím, Matka Božia,
za tú cestu nádeje,
Tebe navždy musí patriť
moje srdce strápené.
Do smrti Ti svoje žitie
v opateru zverujem,
pod ochranou Tvojou svätou
čas svoj zvyšný prežiť chcem.
::
Básnicky a spevne zaujímavé.
OdpovedaťOdstrániť