Vlado Gregor |
Nevšímaj si, kto chodí v akej uniforme
a obleku,
ale radšej hľadaj vždy to dobré v človeku
ale radšej hľadaj vždy to dobré v človeku
Keď sledujeme život a ľudí okolo seba, prichádzame k záveru, že
najväčšiu cenu má jednotlivec, a preto by sme sa mali s úctou správať
k jedinečnosti a originalite každého človeka. Je to aj vo vesmíre tak
zariadené, že nielen každá hviezda je trochu iná, ale jedinečná a neopakovateľná je aj každá
snehová vločka, alebo zrnko hviezdneho prachu, z ktorého pochádzame. Tejto
úcte a rešpektu k ľuďom sa môžeme naučiť aj od života, aj od vzácnych
ľudí, ktorí sa takto správali dávno pred nami.
Človek je však aj tvor spoločenský a nevyhnutne sa musí spájať
s inými, vytvárať skupiny a hierarchie. Dávajme si pozor na
posudzovanie a odsudzovanie rôznych smerov a tendencií
a vyzdvihovanie len tej svojej jedinej. Uvedomujme si, že všetci sme
určitým spôsobom neomylní, ale aj určitým spôsobom nepoučiteľní. Už som
veľakrát vo svojich úvahách špekuloval nad tým, že vo všetkých náboženstvách
a ideológiách sú dve línie, ktoré medzi sebou bojujú, ale vzájomne sa aj
dopĺňajú a ťažko môže existovať jedna bez druhej. Jedna línia je trochu
rigidnejšia, formalistickejšia a uprednostňujúca vlastnú skupinu, jej
štruktúry a hierarchie. Druhá línia hovorí viac o slobode
a o cene každého jednotlivého človeka, o osobitosti
a originalite každej osoby a národa. V rámci židovstva
a kresťanstva by sme tieto línie mohli nazvať rabínskou či učiteľskou
a prorockou či vidiacou, bez malicherných a deliacich
usmerňovaní.
Problém je v tom, že tie štruktúry, hierarchie a pevné
i menej pevné zásady a pravidlá sa nevyhnutne vytvárajú
a generujú aj v tých učeniach, ktoré hlásajú tú najväčšiu úctu
k hodnote jednotlivých ľudí. Najhoršie na tom je, že aj tí
najušľachtilejší sa vo veľkých spoločenstvách stávajú súčasťou davu, ktorý sa
dá zmanipulovať do až neuveriteľných krutostí a hlúpostí. Na druhej strane
sa ale bez úcty a rešpektu k poriadku, zásadám a tradícii
zbytočne a nevyhnutne rozsype každé spoločenstvo, ktoré rezignuje z
vytýčených cieľov. Všetko sa potom môže stavať odznovu a bez pomoci už
overených skúseností.
Všimnime si, že
Kristus síce nechcel hierarchiu a slepú poslušnosť, hlásal dobrovoľnú
podriadenosť a rešpekt voči svojim blížnym, ale pritom vedome vytváral
organizáciu s určitou štruktúrou, poriadkom a postupnosťou. Prijímal každého a debatoval s každým, ale učeníkov mal
sedemdesiat, apoštolov dvanásť, v dôvernejšom vzťahu bol s tromi a
najviac uprednostňoval jedného, ani nie najmúdrejšieho a ani nie
najcharakternejšieho Petra, ktorý ho tiež síce občas zradil a nechápal,
ale na rozdiel od Judáša to oľutoval a v krátkom čase a s veľkým
úsilím sa svoje omyly a nedostatky snažil odstraňovať.
Ježiš pritom rešpektoval a vážil si aj ženy a nevyhýbal sa im,
na rozdiel od niektorých dnešných svätuškárov, ktorí akosi predpokladajú, že
budú svätejší ako on. Na druhej strane však chápal, že myslenie
a správanie žien sú trochu iné ako mužské, a teda aj ich úlohy
a poslanie sú iné. Je chybou modernej doby, že chce pradávne skúsenosti
a pravidlá prevracať a nerešpektovať. Vzťahy žien medzi sebou, mužov
medzi sebou a vzťahy žien voči mužom a mužov voči ženám sú nielen
odlišné, ale často diametrálne iné, a práve toto napätie je niečím
maximálne tvorivým a užitočným. Je fatálnym omylom tieto ťažko presne
definovateľné, ale evidentné odlišnosti nebrať do úvahy.
Na to, že si treba vážiť každého človeka a mať k nemu úctu,
poukazuje aj zážitok môjho syna, ktorý videl v Jeruzaleme ortodoxných
židov, ako pľujú na takzvaných neveriacich, ale pritom práve jeden z nich
ho prijal do svojho domu, napriek riziku odsúdenia zo strany spoluveriacich. My
musíme nielen v každom človeku, ale aj v každej skupine, vyznaní a organizácii hľadať to dobré
a spoločné. Na druhej strane si však musíme vážiť aj svoje dobré tradície
a skúsenosti a nepľuť na seba samých.
Ťažko si môžem
vážiť notorických prezliekačov kabátov. Videli sme v časoch nedávnych, ako
sa z ateistov stávali religionisti, z politrukov politológovia
a zo židoboľševikov židoglobalisti. Pri všetkej úcte k veku týchto
individualít treba určité osoby a procesy nazvať otvorene
a úprimne...
Sám mám teda skôr úctu k ľuďom, ktorí neopustili potápajúcu sa loď,
ktorú riadili vo svojich mladších a budovateľských časoch; ale nech nás
nepoučujú, akí boli humánni, tolerantní a neomylní a akí budú znovu
a zase. Keď oni v päťdesiatych rokoch budovali svoju kariéru, môj
otec a mnoho iných sa trápili v pracovných táboroch a mohli
pestovať svoje talenty iba súkromne a v úzkych
a prenasledovaných spoločenstvách.
Práve pre tých opakovane nekritizovateľných tu bola nedýchateľná
atmosféra aj v časoch normalizácie, ktorú som zažíval na vlastnej koži.
Preto nech nám títo ľudia nenasadzujú somárske hlavy a nedokazujú, akú mali oni pravdu a ako perfektne by to znovu
riadili a doriadili. Nech nemajú tú drzosť vyhlasovať, že pohanstvo bolo
milosrdnejšie a dokonalejšie od kresťanstva a že kresťania vytvárali
dusnejšiu a neslobodnejšiu atmosféru ako ich budovateľský, žiarivý
a neomylný ateizmus a komunizmus. Nech netvrdia, že nikomu
neublížili, nikoho neprenasledovali a nikoho nezavraždili. Toto platí pre
všetky spoločenstvá, všetky totiž mali svojich inkvizítorov a diktátorov,
ale málokto dokáže byť taký drzý ako nedávni producenti naozaj neuveriteľných
nezmyslov. Majme teda rešpekt k ľuďom aj s ich chybami, lebo aj tie
sú originálne a dá sa z nich poučiť, ale nedajme si, s prepáčením,
kakať na hlavu.
Bol som v tejto úvahe zase trochu konkrétnejší
a bezprostrednejší a zase by som rád trochu rozhýbal to naše dosť
alibistické a samo so sebou spokojné katolícke spoločenstvo.
::
Autorom príspevku je Vlado Gregor.
::
Súvisiaci článok: Jóbovské otázky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.