Poskytujú pomoc ľuďom v núdzi

Milan Kupecký

Na návšteve sociálneho centra na šurianskom Kopci

Motto: Kresťanská láska nemôže existovať v srdciach viacerých bez toho, aby sa neprejavila navonok. Je to oheň, ktorý hasne, keď mu chýba palivo. A palivom  lásky sú dobré skutky. Preto otvorme oči a srdcia aj pre iných.

Na úvod azda toľko, že SPOLOK SV. VINCENTA DE PAUL je nezisková, neštátna, apolitická organizácia, ktorá poskytuje charitatívne služby vďaka šľachetnosti  jednotlivcov i organizácií.

Sociálne centrum začal budovať kňaz Rudolf Priedhorský v roku 2000 vďaka nadšeniu a ochote pomáhať núdznym.

Spolok sv. Vincenta de Paul je medzinárodná organizácia, ktorá vznikla v roku 1833 vo Francúzsku. Založil ju blahoslavený Frederik Ozanam. Láska k blížnemu a život spätý s vierou ho motivovali k tomu, aby založil charitatívne spoločenstvo, pomenované podľa sv. Vincenta de Paul. V roku 1845 pápež Gregor XVI. schválil organizáciu a jej stanovy, čím sa cirkevný spolok stal oficiálnym, pričom pápež Ján Pavol II. dňa 22. 8. 1997 v Paríži vyhlásil Frederika Ozanama za blahoslaveného. Myšlienka, prinášajúca ľuďom dobro a pomoc v najťažších chvíľach života sa postupne rozšírila po celom svete. Dnes pôsobí Spolok v 130 krajinách sveta, združuje 40 000 konferencií, v ktorých pracuje okolo 900 000 členov. Spolok centrálne vedie Generálna rada, ktorá koordinuje činnosť konferencií a sídli v Paríži.

Cieľom činnosti je pomoc ľuďom v núdzi, znižovanie kriminality, ochrana ľudskej dôstojnosti. Táto organizácia vykonáva charitatívnu činnosť v najširšom slova zmysle. Pomáha odkázaným jednotlivcom či skupinám obyvateľstva v zdravotnej, sociálnej, ekonomickej, ale i v duchovnej a morálnej oblasti, a to v akútnom alebo v chronickom stave a položení. Vyšším cieľom je odstraňovať príčiny núdze.

Sociálne centrum Spolku svätého Vincenta so sídlom na Kopci, o ktorom píšeme, funguje pätnásť rokov. Sídli v Novozámockom okrese a patrí do intravilánu Šurian. Slúži sociálne slabým obyvateľom, ako sú odchovanci z detských domovov, prepustení z výkonu trestu, ľudia bez prístrešia, týrané osoby a ďalší sociálne odkázaní spoluobčania a ľudia v núdzi, ktorých je v kopčianskom sociálnom centre v súčasnosti vyše dvadsať.

Je medzi nimi aj Róm Milan Rigo, ktorý sa spolupodieľa na chove hospodárskych zvierat a práci v záhrade. V zariadení je aj 90-ročná pani Jolana Argalášová, pripútaná na lôžku, spoluzakladateľka centra, o ktorú sa tu starajú.

„Nakoľko pribúda počet ľudí, ktorí potrebujú pomoc, pristúpili sme k celkovej rekonštrukcii a rozšíreniu centra,“  informuje nás jeho riaditeľ Ján Ňukovič.

„Samozrejme, činnosť zameriavame na riešenie každodenných problémov života v útulku. Mnohé z nich treba riešiť operatívne. Pomocou pracovnej terapie vytvárame pracovné návyky a chovanci si tak osvojujú schopnosť „fungovať“ v bežných životných situáciách a podmienkach, prípadne i v rodine, aby sa neskôr vedeli adaptovať do spoločnosti,“ dopĺňa informácie riaditeľ.

Ďalej sme sa dozvedeli, že útulok prevádzkuje tri budovy, ktoré slúžia klientom. Dve budovy slúžia na ubytovanie a v tretej sa nachádza kuchyňa, jedáleň, sklad a kaplnka. Súčasťou centra je veľká záhrada a hospodársky dvor.

Chovanci si prácou na hospodárskom dvore a v záhrade dochovajú hydinu a dopestujú poľnohospodárske produkty na vlastnú potrebu. Chovajú kozy, ovečky, prasiatko, sliepky, kačice, morky a králiky, čiže majú mäso, mlieko, vajcia. V záhrade si dopestujú zeleninu. Vypomáhajú v technických službách, kde triedia plasty. Svojpomocne si zabezpečujú palivové drevo  na zimu. Podľa potreby pomáhajú aj na miestnej farme, za čo im majiteľ poskytuje obilie pre zvieratá i mlieko. Taktiež vypomáhajú v ovocnom sade, kde v týchto dňoch zberajú jablká a oberajú hrozno. Chovanci sa aktívne zapájajú aj do rekonštrukčných prác v objekte a pomáhajú pri prevádzke útulku a kaplnky. Nedávno vymenili strechu nad jedálňou, kuchyňou a kaplnkou, ktorá bola už v nevyhovujúcom stave, keď im zatekalo do budovy a plesneli steny. Je to stará budova, ktorá slúžila v minulosti ako škola.

Raňajky, obedy a večere varí a servíruje sestra Blanka. Pranie šatstva zabezpečuje pre celé zariadenie pani Magdaléna Naryiová. K dispozícii je automatická práčka, pričom chovanci sa sami starajú aj o osobnú hygienu, čistotu a poriadok v ubytovacích a sociálnych priestoroch. Aby získali čo najviac skúseností, zručností, pracovné návyky i vedomosti, vedenie centra organizuje pre nich rôzne kurzy, ako napríklad kurz varenia, upratovania, hospodárenia. Cieľom je, aby sa klienti postavili časom na vlastné nohy a začlenili sa do spoločnosti. Odbornou pomocou a najmä vlastnou snahou a prácou sa snažia získať zmysluplnosť a zodpovednosť pre vlastný život, adaptovať sa do spoločnosti, byť samostatnými, zachovať si dôstojnosť a zároveň vytvoriť príležitosť na uplatnenie sa v pracovnom procese.

Sociálne centrum im v tom pomáha pod dohľadom odborného personálu, jeho činnosť spočíva v asistenčnej pomoci, pracovnej terapii a resocializácii. Okrem riaditeľa Jána Ňukoviča sú to: sociálna pracovníčka Petronela Sucháňová, zabezpečuje kontakt s úradmi, vybavuje doklady, pomáha pri hľadaní zamestnania; Alfréd Kunh je vodič, zásobovač a pracovný terapeut; Helena Pastrnáková – pracovná terapeutka, ktorá pracuje v zariadení už osem rokov. K nim nedávno pribudla ošetrovateľka Iveta Suchánová a ďalší sociálny pracovník Martin Horňák.

Chovanci dostávajú aj finančné ohodnotenie za prácu v útulku. Chvalabohu, nájdu sa sponzori, ktorí prispievajú na túto charitatívnu činnosť.

::

Autorom príspevku je Milan Kupecký.

::

Odporúčané: Aforizmy Milana Kupeckého.