Poslanie Cirkvi

ZÁPISNÍK – týždeň 38 / 2014

V letnej prílohe časopisu VOX boli publikované tri prednášky Josepha Ratzingera – Benedikta XVI. Hoci ide o staršie práce (prvá je z roku 1969, druhá z roku 1991 a tretia premiérovo zaznela v roku 2011), sú stále aktuálne a stoja za pozornosť. Svoj krátky komentár k nim prinášam na pokračovanie.

Treťou prednáškou je príhovor pápeža Benedikta XVI. prednesený 25. septembra 2011 na stretnutí s laikmi v nemeckom Freiburgu. Témou je Cirkev – jej poslanie a charakter.

V úvode Benedikt XVI. spomína súčasný úpadok náboženského života a vzrastajúci odklon značnej časti pokrstených od Cirkvi. A kladie otázku, ktorá zrejme zamestnáva mnohých – či by sa Cirkev nemala zmeniť, či by nemala svoje štruktúry prispôsobiť dobe, aby účinnejšie oslovila hľadajúcich a pochybujúcich.

Žiada sa odpovedať, že potreba zmeny tu je – tá však vyplýva v prvom rade z toho, že veriaci sú povolaní k neustálej obnove. Na duchovnej ceste nemožno ustrnúť. Zmena musí teda vychádzať nie z nárokov sveta, ale z úlohy, ktorú Cirkev má: „Poslanie Cirkvi vychádza z tajomstva Trojjediného Boha, z tajomstva jeho stvoriteľskej lásky.“ Z toho vyplýva požiadavka určitého odstupu Cirkvi od svojho okolia, aby mohla byť nástrojom spásy, aby mohla šíriť nedeformované Božie slovo a premieňať svet. Zároveň sa však Cirkev nesmie od sveta úplne izolovať, aby mohla uskutočňovať „svätú výmenu, ktorá sa začala vo Vtelení“.

Sekularizácia má nepriamo aj pozitívny dopad. Cirkev je nútená vzdať sa svetských foriem aj pozemského bohatstva. Pápež hovorí: „Dejiny v istom zmysle Cirkvi napomáhajú prostredníctvom rôznych sekularizovaných období, ktoré zásadnou mierou napomohli k jej očisteniu a vnútornej reforme... Ak je Cirkev oslobodená od svojho materiálneho a politického bremena, môže sa lepšie a skutočne kresťansky venovať celému svetu a byť mu otvorená.“

Kresťanská viera vždy budila u niektorých ľudí pohoršenie. Vyplýva to, ako hovorí Benedikt XVI., čiastočne z ľudských nedostatkov jej hlásateľov, ale najmä z náročnosti, ktorú kladie – veď ohlasuje Nesmrteľného, ktorý trpel a zomrel na kríži, hlása prísľub vzkriesenia  a večného života pre nás smrteľníkov. Kresťanstvo spája prítomný život so životom večným.

Iba hlboký vzťah k Bohu nám umožní naplniť svoje poslanie. Treba sa nám modliť a prosiť o požehnanie a silu Ducha Svätého, aby sme „každý na svojom pôsobisku mohli stále znovu rozpoznávať Božiu lásku a milosrdenstvo a svedčiť o nich“.

Ján Maršálek

::

Predchádzajúca stránka Zápisníka: Zápas o pravú demokraciu.

::

Časopis VOX.

::

PriestorNet – ponúka viac!