ZÁPISNÍK – týždeň
38 / 2014
V letnej
prílohe časopisu VOX boli publikované tri prednášky Josepha Ratzingera –
Benedikta XVI. Hoci ide o staršie práce (prvá je z roku 1969, druhá
z roku 1991 a tretia premiérovo zaznela v roku 2011), sú stále
aktuálne a stoja za pozornosť. Svoj krátky komentár k nim prinášam na
pokračovanie.
Treťou prednáškou
je príhovor pápeža Benedikta XVI. prednesený 25. septembra 2011 na stretnutí
s laikmi v nemeckom Freiburgu. Témou je Cirkev – jej poslanie
a charakter.
V úvode
Benedikt XVI. spomína súčasný úpadok náboženského života a vzrastajúci
odklon značnej časti pokrstených od Cirkvi. A kladie otázku, ktorá zrejme
zamestnáva mnohých – či by sa Cirkev nemala zmeniť, či by nemala svoje
štruktúry prispôsobiť dobe, aby účinnejšie oslovila hľadajúcich
a pochybujúcich.
Žiada sa odpovedať,
že potreba zmeny tu je – tá však vyplýva v prvom rade z toho, že
veriaci sú povolaní k neustálej obnove. Na duchovnej ceste nemožno
ustrnúť. Zmena musí teda vychádzať nie z nárokov sveta, ale z úlohy,
ktorú Cirkev má: „Poslanie Cirkvi
vychádza z tajomstva Trojjediného Boha, z tajomstva jeho
stvoriteľskej lásky.“ Z toho vyplýva požiadavka určitého odstupu
Cirkvi od svojho okolia, aby mohla byť nástrojom spásy, aby mohla šíriť nedeformované
Božie slovo a premieňať svet. Zároveň sa však Cirkev nesmie od sveta úplne
izolovať, aby mohla uskutočňovať „svätú
výmenu, ktorá sa začala vo Vtelení“.
Sekularizácia má
nepriamo aj pozitívny dopad. Cirkev je nútená vzdať sa svetských foriem aj
pozemského bohatstva. Pápež hovorí: „Dejiny
v istom zmysle Cirkvi napomáhajú prostredníctvom rôznych sekularizovaných
období, ktoré zásadnou mierou napomohli k jej očisteniu a vnútornej
reforme... Ak je Cirkev oslobodená od svojho materiálneho a politického
bremena, môže sa lepšie a skutočne kresťansky venovať celému svetu
a byť mu otvorená.“
Kresťanská viera
vždy budila u niektorých ľudí pohoršenie. Vyplýva to, ako hovorí Benedikt
XVI., čiastočne z ľudských nedostatkov jej hlásateľov, ale najmä z
náročnosti, ktorú kladie – veď ohlasuje Nesmrteľného, ktorý trpel a zomrel
na kríži, hlása prísľub vzkriesenia a
večného života pre nás smrteľníkov. Kresťanstvo spája prítomný život so životom
večným.
Iba hlboký vzťah
k Bohu nám umožní naplniť svoje poslanie. Treba sa nám modliť
a prosiť o požehnanie a silu Ducha Svätého, aby sme „každý na svojom pôsobisku mohli stále znovu
rozpoznávať Božiu lásku a milosrdenstvo a svedčiť o nich“.
Ján Maršálek
::
Predchádzajúca
stránka Zápisníka: Zápas o pravú demokraciu.
::
Časopis VOX.
::
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.