26. októbra 2014
Bolesť ako dar (?)
1 komentár:
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.
Veľmi dobre vystihnuté. V tomto vynikali svätci. Sv. Terézia z Lisieux, panna, učiteľka Cirkvi, dokonca tvrdila, že ak človek dobrovoľne, s láskou prijme svoj životný kríž, jeho duša po smrti putuje priamo do neba. Podľa nej má človek už počas pozemského života toľko utrpenia, že to stačí na to, aby si už tu, na zemi, mohol zaslúžiť nebo. Prečo teda toľko duší musí ísť do očistca? Jedine preto, že ľudia prijímajú pozemský kríž s odporom, reptaním, ba neraz sa búria proti Pánu Bohu. Toto tvrdila veľká francúzska svätica a ja nemám dôvod jej neveriť. Ešte ďalej išiel stigmatizovaný páter Pio. Ten prosil Pána Boha, aby mohol trpieť za spásu duší svojich blízkych. Trpel nesmierne muky, ale zachránil veľké množstvo duší pred večnou záhubou. Ďakujem za tento príspevok.
OdpovedaťOdstrániť